Zberatelia tajomstiev ✔

XXXVI. Billyho tajomstvo

Media: Chris Raynolds

Soundtrack: Twenty One Pilots - Jumpsuit

Billyho tajomstvo

Výraz na Chrisovej tvári, keď vošiel do mojej nasledujúce ráno, bol na nezaplatenie. Hoci som ešte nebol plne prebratý, lebo ma zobudil až jeho príchod, neuniklo mi to. Keď za sebou zavrel dvere, skákal prekvapeným pohľadom zo mňa na posteli na Aarona dolu na matraci. Mlčky na neho ukázal prstom a nechápavo pokrútil hlavou. Nech ho Mol nazývala akokoľvek chytrým, vo svojej trkvaskej hlave nedokázal prísť na dôvod, prečo by Aaron Foster spal u mňa v izbe.

„Budeš tam stáť ako taký truľo, Christian, alebo nám aj povieš, prečo si tu vletel takto skoro ráno?" zahundral Aaron, pričom sa na neho ani priamo nepozrel a ani nezmenil polohu. Keby nebol prehovoril, myslel by som si, že ho Chrisov prepad nezobudil.

„Ja hm... poslal ma pán Lockwood," odpovedal konečne.

Zamračene som sa na neho pozrel a posadil sa. Čo by robil Billy s Chrisom tak skoro ráno? Keď som na Aaronových hodinách videl, že je len niečo po piatej, chcelo sa mi vyhodiť Chrisa von a hodiť sa naspäť do postele. Druhá polovica mozgu, tá čulejšia, však na to mala iný názor. Ak za mnou Desivý Billy poslal Chrisa, tak to nebude len tak pre nič za nič.

Aaronovi to tak zrejme prišlo tiež, lebo sa tiež posadil. „Čo by chcel Billius od Jasona Jareda v tejto nekresťanskej hodine a ako to, že si poslíkom práve ty?" vychrlil naňho a pre moju mierne spomalenú myseľ to znelo, akoby práve hovoril bez medzier.

„Narazil som na neho, keď som sa šiel prejsť," odpovedal a po tom, čo sme sa na neho obaja pochybovačne pozreli, rozhorčene rozhodil rukami. „No čo! Nemohol som spať. Všetko ma bolelo. Myslel som si, že sa ani nepohnem a že bolo sakra ťažké urobiť prvé kroky po včerajšku. Rozhýbať som sa ale musel, aby som dnes znova neumieral. Akurát šiel z väznice," pokračoval už pokojnejšie. Simone mala zrazu akosi priveľa návštev. Určite sa tam nenudí. „Povedal, že ti chcel poslať správu, no keď ma už stretol, tak ti to mám odkázať ja. Vraj si všimol, že spolu trávime dosť času, tak preto."

„Dobre a čo je to za odkaz?" úprimne ma príbeh za tým veľmi nezaujímal. Bol by som radšej, keby šiel k veci.

„Máš sa s ním stretnúť o desiatej za budovou so Sieňou rady. Nemusíš ísť na tréning," dodal, keď som otváral ústa, aby som mu pripomenul, že nedokážem byť na dvoch miestach naraz. „Vraj je to dôležité, ale skôr sa s tebou nedokáže stretnúť. Netuším o čo ide."

„Fajn, aspoň sa ulejem," mykol som plecami. Nebolo mi to však úplne jedno. Niečo sa muselo diať, keď sa so mnou chcel stretnúť tak skoro ako sa len bude dať.

„Ako sa Lockwood správal?" spýtal sa odrazu Aaron Chrisa. „Tuší, že niečo vieš? Myslíš, že ti nazrel do mysle?"

„No, ťažko povedať," odvetil nie veľmi jasne. „Vyzeral, akoby mu lietali myšlienky hore-dole, kým sa so mnou rozprával. Nemyslím si, že niečo vie. Nebolo mi však všetko jedno, keď som ho stretol. Predsa len to, že všetky tie veci nepovažujem za tajomstvo, neznamená, že to oklame aj Hlavného Staršieho. A tiež to oko! Viete, aké ťažké je sústrediť sa na niečo, keď sa na vás podchvíľou pozerá len jedným okom?"

„Haló, vyrastal som s ním, nepýtaj sa také debilné otázky," pripomenul som mu. „To, že sa sústredil na iné veci a to, že má možno vypnutú schopnosť, by mohlo zaručiť, že naša návšteva za Spektrom ostáva medzi nami."