Zberatelia tajomstiev ✔

XX. Hlavne nenápadne

Media: Gabriel Towsend

Soundtrack: Woodkid - Run Boy Run

Hlavne nenápadne

Zošmykovali sme sa nadol a spod nôh sa nám zasúvali kamienky a zemina. V tej chvíli mi to prišlo ako ten najväčší rachot a už som len čakal, keby nás niekto objaví, misia padne a my budeme musieť improvizovať. Nemáme ani mizerný plán B!

Zišiel som dole, za mnou dorazil v tesnom závese Aaron a potom postupne zvyšok. Ja som z našej pozície kontroloval situáciu na uliciach. Teraz mi neprišlo také skvelé, že sú osvetlené. Budeme sa musieť pohybovať v tieňoch, aby sme pretrvali nenápadní.

Aaron prebehol na druhú stranu ulice, aby zhodnotil situáciu odtiaľ. Mračil sa na oba konce ulice a potom sa pozrel na mňa a iba pohybujúc perami sa ma spýtal: koľko? Na prstoch som mu ukázal, že som zo svojej pozície videl dva Spektrá. Kývol som naňho spýtavo bradou. Odpoveď mi prišla hneď. Videl tri. Päť Spektier pohybujúcich sa po uliciach a dvaja na stráži. Vtedy sme ich videli v uliciach iba tri. Nebude dobré, ak pôjdu štyria proti piatim.

Foster pribehol späť k nám. Došľapoval ticho a bol som si istý, že ho nik nezačul. „Takže, počet Spektier na uliciach sa zvýšil na..."

„Päť, vieme počítať vaše prsty," skočila mu do reči Ann. „Radšej nám povedz, ako budeme postupovať."

Aaron na ňu nepekne zazrel za to, že sa ho opovážila prerušiť. „Jason Jared a ja pôjdeme po strážcoch sami. Vás ostane sedem na piatich, čiže budete v miernej presile. Počkáme vás pri vchode a dohodnuté osoby nás potom vystriedajú. Pochybujem totižto, že tuto Knight vydrží pri vchode do konca misie."

Hneď ako sme všetci prikývli, sme sa pohli z miest. Siedmi Zberatelia tajomstiev sa zakrádali v tieňoch po uliciach, aby prepadli nič netušiace Spektrá. My dvaja sme sa vybrali inou uličkou, aby sme sa dostali k budove, ktorá slúžila ako väzenie, zozadu. Bez toho, aby sme si to museli povedať, sme obaja zhodnotili, že bude lepšie, ak zaútočíme zozadu.

Našľapovali sme potichu, obozretne a pomaly. I tak som mal iracionálny pocit, že nás počuť. Srdce mi bilo až niekde v krku a v spánkoch som počul jeho dunenie. Takmer som nedýchal, aby som sa tým neprezradil. Nemohol som uveriť, že strach na mňa prišiel tesne pred tým, ako budem musieť vykonať dôležitý krok pri záchrane ostatných.

Dýku v pravej ruke som zovrel tak pevne, až sa mi nechty zaborili do dlane. Mierna bolesť, ktorú mi spôsobili ma prebrala. Nie, nezosypeš sa, JJ! Toto nie je ako u Jeremyho. Toto nie je ako keď si bol decko. Nezaváhaš, nepoľavíš! Čo by ti na to povedala Simone, há? Si kvalifikovaný, vycvičený, silný Zberateľ tajomstiev. Presne tak!

Strach sa zmenšil a už ma tak neťažil na hrudi. S novou dávkou sebavedomia a odvahy som sa tesne pred zabočením ku vchodu otočil ku Aaronovi. Ten prikývol, že je pripravený. Prikývol som tiež a o sekundu na to som vybehol spoza rohu na Spektrum, ktoré bolo bližšie ku mne. Nezaútočil som naňho priamo. Ešte prekvapené som ho hodil Aaronovi, aby nemusel behať okolo mňa ku tomu druhému, ktoré už spozornelo.

Zahnal som sa po ňom a on ma vykryl. To nebolo podstatné, i tak som najprv potreboval kľúče. Ľavou rukou som schytil zápästie jeho pravej ruky, ktorou zaútočil. Vykrútil som mu ju tak, aby stál ku mne chrbtom s minimálnou možnosťou pohybu. Ruku som mu tisol medzi lopatky.

„Ani necekni," precedil som pomedzi zuby, keď som priložil ostrú hranu dýky ku krku. Chcel som mu pustiť ruku zo zajatia, aby som ho mohol prehľadať, keď sa ticho ozval Aaron.