Zberatelia tajomstiev ✔

XXI. Najhorší uvítací výbor

Media: JJ Knight

Soundtrack: Aquilo - Silhouette 

Najhorší uvítací výbor 

„Hej, prečo ideme do Ashevillu, keď ho ostatní obchádzajú?" naklonil sa Lukas pomedzi sedadlá a spýtavo sa pozeral raz na mňa a raz na Aarona. Bolo ťažké ich rozlíšiť, no Gabriel musel byť ten, čo takmer ležal na zadnom sedadle a sťažka vydychoval, po namáhavej likvidácii lukostrelca a behu naspäť.

Zaváhal som s odpoveďou. Vlastne, vôbec som na tú otázku nevedel odpovedať. „Skôr prečo ostatní nejdú do Ashevillu? Myslel som si, že sa tam všetci vraciame!" rozhorčene som sa zamračil na Aarona. Zabudol mi azda niečo povedať?!

„Oči na cestu, Jason Jared," upozornil ma. Neveril som, že práve on ma diriguje v šoférovaní! Odpovedal mi až po tom, čo som ho počúvol. „Predtým, ako som s... jedným z tých dvoch, ktorých neviem rozoznať, šiel zachrániť teba a toho druhého," Lukas medzi nami sa uškrnul nad Aaronovými pomenovaniami ich maličkostí. Vždy sa vyžívali v tom, keď ich ľudia nevedeli rozoznať, „tak som povedal Jonathanovi, ich otcovi," prikývol som, lebo som vedel, kto to je, „aby šli rovno do Mesta tajomstiev. Boli sme odhalení, musíme od Mesta snov vypadnúť, čo najďalej a čo najrýchlejšie. Mesto tajomstiev je jediné, ktoré je chránené pred Spektrami a teda je to pre nás jediné bezpečné miesto."

„Dúfam, že neočakávate, že sa v Asheville nezastavím," povedal som rázne, „lebo to sa nestane, kým ja sedím za volantom. Bez Simone a ani toho Chrisa neodchádzam, jasné?"

Sľúbil som Simone, že to prežijem. To som splnil. Taktiež som jej sľúbil, že bude v pohode. Ak ju nechám samú s tým trkvasom blízko Mesta snov, tak v poriadku určite nebude. Minimálne nie dlho.

„Len sa tu nerozohňuj, dobre?" pokrútil nado mnou hlavou. „Vyzdvihneme ich, samozrejme, že ich vyzdvihneme. Rýchlo naskočia do auta a padáme. Zavolám im, aby boli všetci štyria pripravení. Spektrá nebudú na nič čakať a určite už za nami niekoho vyslali," už ako to rozprával, tak sa hrabal v priehradke na strane spolujazdca a vytiahol odtiaľ mobil.

Medzitým sa ku mne naklonil Lukas. „Možno nie som matematický génius, ale Simone a Chris sa nerovnajú štyrom ľudí," povedal ticho.

„Dvaja ex Zberatelia zostali s nimi," vysvetlil som.

„Takže fakt po nás prišli ex Zberatelia, ktorí boli zmobilizovaní kvôli stavu núdze!" zvolal nadšene a otočil sa dozadu ku bratovi. „Myslel som, že si zo mňa uťahuješ."

„Ako sa opovažuješ spochybňovať moje informácie?" spýtal sa ho slabo, no s náznakom smiechu v hlase.

„Uži si tie dve sekundy, keď ti poviem, že sa ospravedlňujem," zaškeril sa na neho Lukas a v tej chvíli, keď sa tí dvaja správali presne tak, ako vždy, som vedel, že už je všetko v poriadku a že najhoršie je už za nami.

Tak veľmi som sa z toho tešil, že som nepripisoval nijaký väčší význam tomu, že Aaron už dvakrát zložil od ucha mobil a pritom nič nepovedal, iba sa mračil a vytočil číslo tretíkrát. Lukas sa znova nahol ku mne a zaclonil mi pohľad na neho.

„Hej, a kto je to tá Simone, za ktorou sa tak nutne potrebuješ vrátiť, há?" veľavravne nadvihol párkrát obočie a prihlúplo sa usmieval. Jasné, človek spomenie ženské meno a on už hneď predpokladá, že danú osobu ohúrila moja pekná tvárička a ja som to využil, aby som nadviazal – ako to nazývali? – ľudský kontakt.