Zberatelia tajomstiev ✔

XI. Z toho padneš na zadok!

Media: JJ Knight

Soundtrack: 30 Seconds to Mars - Rescue Me

Z toho padneš na zadok!

Nevedel som či kričať od radosti alebo frustrácie.

V tej chvíli som mal blízko k obom možnostiam a možno sa tak trochu aj prekrývali. Zmietali sa vo mne spolu s ďalšími emóciami, ale tieto dominovali. Vládli mnou, rozdeľovali ma na dve polovice a akosi iracionálne ma i spájali.

Dvaja ľudia, na ktorých mi záležalo a za krátky čas sa až prirýchlo stáli dôležitou súčasťou môjho života, mali byť mŕtvi. Ibaže by neboli. Hoci boli veľmi blízko bránam Večného mesta, zostávali Simone s Aaronom nažive. Bolo to také neskutočné, až mi to prišlo ako priveľmi dobrá náhoda. Trochu v tom malo prsty i šťastie, ale najmä okolnosti, ktoré viedli od jednej udalosti k ďalšej, ktoré ich nahnali na útes smrti, od ktorého na poslednú chvíľu stihli odstúpiť.

Dvaja ľudia, ktorí mali byť mŕtvi, žili. A ja som v tej chvíli, keď sa okolo mňa všetko rúcalo, nemohol byť šťastnejší. Pretože žili a bolo jedno, že môj život mal skončiť. Oni žili. Keď som ich chcel vidieť, zistil som, že to nie je možné. Ani jeden z nich nebol v Meste tajomstiev, a teda som sa k nim nemohol dostať. Boli na tajnej misii, o ktorej už všetci vedeli. Na druhý deň po smrti ex Zberateľov, sa pätica mladých ľudí zobrala a opustila Mesto. Krátko nato opustil svoj post stratég, ktorý bol ešte nedávno Radou najnenávidenejší muž, aby sa k nim pripojil a zabránil im urobiť nejakú hlúposť.

Dvaja ľudia, ktorých som nemal šancu nájsť v Meste tajomstiev, sa vybrali do Mesta snov v čase, keď ja som bol už niekoľko hodín na ceste čo najďalej od neho. Simone, Aaron a aj Chris s Jamesom, Charlotte a Cassie sa vybrali zachrániť priemerného Knighta, ktorý mal v očiach pôvodných bytostí priveľkú cenu, keď už nepotreboval záchranu. Riskovali svoj život pre nič. Merali takú dlhú cestu len preto, aby zistili, že tam nie som. Pretože ja som sa medzitým dostal domov, ktorý oni opustili.

Doriti.

Cítil som radosť, lebo boli nažive.

Cítil som frustráciu, lebo dlho nebudú.

Doriti.

„To sú ale idioti," hlesol som, keď mi dvojčatá v ich izbe dorozprávali, čo som premeškal počas svojho pobytu v Meste snov. Bolo toho dosť na spracovanie a pochopenie. Bolo až neuveriteľné, čo všetko sa stihlo zomlieť počas piatich dní. Niektorí oživli, iní nezomreli, mnohí zomreli, niektorí sa obetovali.

Theo mal pravdu – ja som Simone nemohol zachrániť. Nemohol by som ju odstať do bodu smrti s čistým svedomím. On by neopustil telo, keby si nebol istý, že naozaj umrie. Genevieve by sa tak do Simone nedostala a nevrátila by ju späť.

Lukas prežil Des Moines a pre svoj prehrávač a suveníry z New Yorku sa nevráti. Nie preto, lebo teraz bol jeho zadok prilepený na vozíku, ale preto, lebo o tom meste nechce ani len počuť, nieto ho vidieť. Uniesli mu odtiaľ najlepšieho priateľa, ktorého považoval za brata, a on ho nedokázal zachrániť. Prišiel tam o cit v nohách a spolu s ním i o časť života. V Des Moines nechal omnoho viac ako prehrávač a suveníry. 

Aaron sa stal tým, čo najviac nenávidel, aby zachránil to, čo najviac miloval. Pozícia, ktorou opovrhoval, mu zachránila život a šlo len o minúty. Keby sa o niečo premeškali alebo by to nechali na neskôr, nevrlý právnik by už neobhájil ani trápneho zlodeja zo samoobsluhy. No bol príliš otravný na to, aby si ho so sebou Mortalis vzala a nemienil sa vzdať Charlotte, aj keby o ňu mal bojovať so samotnou smrtkou.