Zberatelia tajomstiev ✔

XXVI. Dvere v nekonečne

Media: JJ Knight

Soundtrack: Bring Home the Glory (ft. Sara Skinner) MSI /League Of Legends

Dvere v nekonečne

„Rhea musí zomrieť!" vyhlásil Leon okamžite a rozhodne. Akoby to mala byť hoci i posledná vec, ktorú v živote urobí. V očiach mu bolo vidieť podobnú dravosť ako v Theovej tvári, keď smeroval k dverám. Vedel, čo chce a vedel, čo musí urobiť. A urobí tak.

„Tak ju zabi," povedal som mu. Čo mu v tom bránilo? Prečo to hovoril, akoby som to musel urobiť ja? „Ale skôr ako nás niekto resetuje snom."

„Musíš ísť so mnou," povedal a schytil ma za lakeť. Odtiahol ma od najväčšieho chaosu do bočných uličiek, kde sa nenachádzalo toľko bojovníkov. „Musím ťa udržať nažive, ale ak odídem za Rheou, tak zomrieš."

„Ja sa oňho postarám," James bol stále len človek, bol veľmi hrdý a namyslený. Raz už prisľúbil, že na mňa dá pozor a nedôvera voči tomuto sľubu ho urážala.

„Keby nebolo mňa, ležíte mŕtvi v prvej hodine boja," na dôraz svojich slov poslal ďalšiu dávku Spektier niekoľko metrov od nás. Mysleli sme si, že si navzájom kryjeme chrbty, ale pravda bola,  že nám ich kryl práve Leon. Nemohol som sa donútiť, aby som uznal jeho podiel na tom, že žijeme. Radšej som si myslel, že sme dostatočne silní, aby sme túto bitku prežili i sami.

Nie si dostatočne silný.

Nie som dostatočne silný.

Doriti.

Mal pravdu. Hoci som Knight, nie som silný ako armáda. Hoci mám po boku Brighta, nie som nepremožiteľný. Čo som si myslel? Ešte som sa stále nepoučil, že sám sa ďaleko nedostanem?

Obhliadol som sa cez plece, aby som videl, že bez Thea a Genevieve sú dvere okupované všetkými rasami, narážajúcimi jeden o druhého. Keď jeden padol, na jeho miesto prišiel niekto druhý. Prechod hore stále nebol možný. Nie ak sa tam vyberiem sám s Jamesom. Potrebovali by sme minimálne Leona, aby sme sa dostali aspoň do blízkosti dvier. Ten sa však vybral zabiť matku Spektier.

„Až zabijeme Rheu, dostaneš ma hore?" nebola to otázka. Položil som to skôr ako nekompromisnú podmienku. Bol som však proti Temnému v značnej nevýhode a vycítil som, že dať na koniec otáznik zlepší moje šance na kladnú odpoveď.

Prikývol. Ja takisto. „Tak ju poďme zabiť. Dúfam, že vieš ako na to."

Zhora na mňa pozrel, pohľadom mi naznačujúc, že sa nemám opovažovať pochybovať o jeho schopnostiach. Jeho tón však niesol pozostatky jeho niekdajšej veselosti. „Samozrejme. Na samovražedné a nedomyslené kroky si tu predsa ty."

Jamesovi spomedzi pier vyšlo čosi to mohlo byť potlačeným smiechom. Potlačil ho kvôli mne alebo kvôli tomu, že bol súčasťou mnohých takých krokov? „Budeme ju najprv musieť nájsť," povedal normálnym, takmer nevinným hlasom.

„Naposledy bola pri väzení, šla tuto po Knightovi. Či tam stále je, netuším. Do centra boja sa ale nevrátila a Keith sa tiež ešte neukázal, čo beriem ako dobré znamenie."

„Čo ak ušla z Mesta snov?" nadhodil som jednu z možností. Theovi vyhovovalo, že sú tí dvaja zavretí v Hornom meste, lebo boli odrezaní od sveta a nemohli utiecť. Rhea sa však dolu dostala. Otázne bolo, či by zradila aj druhého z pôvodných Spektrálnych bratov.

Leon v šere bojiska ešte viac zbledol. Potom však sám nad svojím takmer vydeseným pohľadom pokrútil hlavou. „Nie. Rhea baží po moci. Tú môže dosiahnuť iba s niekým, kto dokáže ovládnuť minimálne jednu celú rasu. Kedysi si myslela, že by mohla veliť Spektrám i Temným, lebo je súčasťou oboch. Práve preto ňou opovrhujú. Je polovičná. Potrebuje po svojom boku silné Spektrum, aby ju počúvali. Temní sú jej naklonení viac, lebo je prvá Temná, ktorá prešla na Morganovu stranu. Je pôvodná Temná. Stále však polovičná. S Theom zvládala Spektrá i Temných."