Zberatelia tajomstiev ✔

XI. Kuriér v červenom kabáte

Media:  Simone Gahamm 

Sountrack: Hidden Citizens - Silent Runnig

Kuriér v červenom kabáte 

Snežilo.

Stála som uprostred ulice v krátkych nohaviciach a tričku na ramienka, kým vonku vládla teplota čosi pod nulou. Prekvapilo ma, že tentoraz som necítila vonkajší chlad ako pri poslednom podobnom zážitku. Nechladili ma ani padajúce vločky. Natiahla som ruku pred seba a prekvapene otvorila ústa, keď som videla, ako prechádzajú cez moju dlaň na zem.

Čo to dočerta?

Bola som nehmotná ako duch. Preto mi nebola zima? Pretože som tam reálne nebola? Stala som sa prízrakom v... Čo to vlastne bolo? Sen to byť nemohol. Nespala som. Hoci som odpadla, videla som záblesky tejto ulice už v Jeremyho byte ako nezvratnú predzvesť.

Spektrá spoznáš podľa tajomstiev.

O ou. Žeby... oh nie, vyzerá to tak, že som sa stala nepriamou súčasťou tajomstva Spektra, ktoré obývalo Jeremyho telo. I keď som bola v tomto svete zelenáč a nevedela všetko, toto jediné mi v tej chvíli dávalo zmysel.

Ak toto bolo naozaj tajomstvo Spektra, tak to predtým musel byť sen. Tam som cítila všetko, okrem bodnutia. Tu očividne nebudem cítiť nič. Srdce sa mi o niečo upokojilo a nebilo ako splašené. Tajomstvá Spektier sú podľa JJ-a hrozné, ale pokiaľ sa ma nemôžu dotknúť ani mi ublížiť, tak by to pre mňa nemalo byť tak strašné. Stále to však nebude prechádzka ružovou záhradou.

Bolo ticho.

Počula som iba svoj dych a v ušiach nárazy srdca. To druhé som počula na sto percent iba ja. A to prvé zrejme tiež. Ak som bola nehmotná, tak s veľkou pravdepodobnosťou aj nehlučná. Dobre, ale čo teraz? Nič sa nedeje. Som v jeho tajomstve, no možno nie som na správnom mieste, kde sa odohráva. Niežeby som sa sťažovala, ak by som toho nebola svedkom. Úplne mi stačí vedieť, že Jeremy nie je Jeremy. Jeho tajomstvo mi neprišlo až také dôležité. Jeho tajomstvo bolo podstatné iba preto, aby som vedela, čím je. Na tom, čo tajil, nezáležalo. Už som vedela, že stojím proti Spektru.

Teda, JJ proti nemu stojí, aby som bola presnejšia. Sama som sa nechystala so svojimi nulovými a úbohými bojovými schopnosťami zapájať do bitky, pokiaľ to vyslovene nebude nutné. Určite by som viac zavadzala ako pomohla.

Bola tma.

Okrem jedinej lampy vedľa mňa nijaká iná nesvietila.

Čo ja viem, táto ulica vyzerala ako tá, čo sa mi zjavovala pred očami v Jeremyho byte. I keď, bola to ulica ako každá iná, ničím výnimočná. Mohla to byť ona, no i nie. Stále tu bola možnosť, že som na zlom mieste.

Budem môcť odtiaľto odísť, aj keď neuvidím, čo sa tu odohralo? Hádam áno. Nechcelo sa mi stáť vo svetle jedinej lampy – oh, aha! Nemám ani tieň! – a čakaním to zisťovať. Keby som sa len niekam presunula. Ale ak to prepásnem, lebo odídem, čo potom?

Dopekla, JJ mi mohol o týchto stavoch rozhodne povedať viac!

Ak tu uviaznem, čo budem robiť? Prežijem to vôbec, ak sa nebudem môcť dostať z tajomstva? Stalo sa to niekedy? Prečo mám toľko otázok a nikdy nie sú zodpovedané?