Zberatelia tajomstiev ✔

X. Nepriateľ môjho nepriateľa

Media: Theo

Soundtrack: Savages - Adore 

Nepriateľ môjho nepriateľa 

„Máme nejaký plán?" spýtal som sa s veľkým záujmom a mierne naštvaným tónom. Včera večer sme ušli z Mesta snov pod Keithovou a Rheinou nadvládou a odkedy sme nasadli do ukradnutého auta, nikto neprehovoril. Moje snahy o zistenie, čo budeme robiť ďalej, boli ignorované.

Spolupracoval som s nimi za účelom, že sa dostanem z Mesta snov, ktoré pre mňa znamenalo neznáme územie plné nepriateľov. Boli sme už dávno za jeho hranicami a viac ako dvanásť hodín sme brázdili cesty bez zastavenia, aby bola vzdialenosť medzi nami a Keithom čo najväčšia.

Zadok som mal prilepený na nepohodlnej sedačke v McDonald's v Kansas City a nemohol sa odtiaľ pohnúť. Keby som chcel utiecť – a že som po tom veľmi túžil! – tak by to nebolo kvôli Sethovým magickým schopnostiam možné. Na Theov rozkaz som bol magicky prilepený ku sedačke a bol som si istý, že keby som im povedal, že mi treba na veľkú potrebu, tak by ma prilepili aj toaletnej doske, len aby som neušiel.

„Dostať sa čo najďalej od Mesta snov," odpovedal mi Theo, naučený nikomu neveriť a schovávať tajomstvá ako profesionál ešte aj pred čistokrvným Zberateľom tajomstiev.

„To som si všimol," poznamenal som nevrlo.

„Tak sa nepýtaj očividné veci a radšej mi povedz, či tu v okolí necítiš moje deti."

„Myslíš Spektrá."

„Áno, jasné, že Spektrá," odvrkol netrpezlivo. „Som Spektrum, moje deti sú tiež Spektrá, kristepane, Knight. Sú tu?"

„Bojíš sa, že ťa napadnú?" uškrnul som sa a reálne premýšľal nad tým, že keby sa rozprúdil boj, Seth by sa musel sústrediť na záchranu svojho pána a možno by sa povolilo magické lepidlo na mojom zadku. Tým pádom by som mohol utiecť do Mesta tajomstiev.

„Nie," odpovedal mi vážne a pokojne. „Aj keby sa o niečo pokúsili, mňa a Setha neporazia, hoci sme len dvaja," týmto moje nádeje na odlepenie sa zmizli. „Sú tu či nie?"

„Nie, nikoho necítim," odpovedal som mu pravdivo. Theo si nepovzdychol ani nevyzeral nadšene. Iba jednoducho prikývol.

„Mali by sme si zohnať teplé oblečenie," poznamenal som. „Čím ďalej od nášho spoločného nepriateľa Keitha budeme, tým ďalej budeme od Mesta snov a teda aj od tej strany rovnováhy, ktorá sa má momentálne lepšie. Ideme do chladných končín, drahý Pán Spektier."

Zdalo sa mi, že Theo spozornel pri tom, čo som hovoril a mal výraz akoby mu niečo napadlo. Trvalo to iba milisekundu a možno sa mi len zdalo. „To je fakt," prikývol.

„Za ktorý môžeš ty."

„Nikdy som nedal rozkaz na zabíjanie Zberateľov. Mali všetkých zobrať do Mesta snov, prehľadať Rezervácie a zničiť záznamy, aby nemohol nikto kontaktovať žiadne posily. O vraždení nepadlo ani slovo."

„Možno keby si im vyslovene povedal, že to nemajú praktizovať, tak by k nemu nedošlo."

„Po mojom návrate mi boli nahlásené vedľajšie škody a nutné potlačenie nebezpečenstva," odvetil akoby o nič nešlo. Nemusel som sa ani ovládať, aby som mu nevrazil. Sethovo kúzlo mi to nedovoľovalo a Theo tak videl, ako ma jeho odpoveď vytočila.