XVI. Najväčšia chyba

169 29 10
                                    

Media: Keith 

Soundtrack: The Score - Only One


Najväčšia chyba 


V hrobke vládlo šero a chlad. Slnko v túto ročnú dobu zapadalo pomerne skoro a so sebou bralo všetko svetlo a teplo. Tiene sa prehlbovali, para vychádzajúca z ich úst bola čoraz výraznejšia. Studený kameň, z ktorého bola hrobka postavená a tvoril jej steny, sa približoval. Klaustrofobicky ich uzatváral a tí, čo boli vo vnútri sa cítili ešte menší ako kedykoľvek predtým. Tri postavy sa však ani nepohli. Stáli pred rakvou, do ktorej uložili štvrtú osobu, ktorá s nimi večeriavala pri jednom stole. Stáli ako stĺpy. Pohľad mali upretý na jeho meno vyryté v kameni a nohy mali vrastené do zeme. Na prvý pohľad to vyzeralo, že sa odtiaľ nemienia pohnúť.

Po obrade spred mohutnej hrobky v lese, kde bolo uložené jeho telo, najprv odišli obyčajné Spektrá. Osoba, ktorú si zobrala Mortalis pre nich nebola taká dôležitá ako pre tých troch vo vnútri.

Po chvíli, ktorá mohla trvať pokojne pár minút, hodinu či až nekonečno, odišla Rhea. Vtedy už slnko zapadlo za stromy a na všetko sadol tieň. Vo vnútri ostali už len dvaja muži. Iba jeden z nich smútil skutočným, nefalšovaným žiaľom. Iba jeden z nich vedel, ako pochovaný zomrel naozaj.

Theo nemal ani potuchy, ako zomrela osoba tak blízka jeho srdcu. Nemohol. Pretože preživší klamal o tom, čo sa stalo dva dni predtým.

„Genevieve mala tú drzosť, že využila jeho smrteľnosť, aby ho zabila a získala tak jeho krv," precedilo pomedzi zuby staršie zo Spektier.

„Prišiel som prineskoro," šepol Keith a nechal brata žiť v klamstve. Genevieve možno mala Morganovu krv v karafe, ale on ju mal na rukách. A nikdy ju nezmyje. Nech sa bude snažiť akokoľvek, navždy ostane vrahom. Lenže on sa ani len nebude snažiť. Nevidel v tom zmysel.

„Takže ho zabila a teraz môžeme zomrieť i my."

„Kedysi si mi sľúbil, že ma ochrániš bez ohľadu na všetko, na všetkých," pripomenul mu Keith. Theova prísaha sa mu čas od času ozývala v hlave a dodávala mu pocit bezpečia a toho, že niekam patrí.

Theo k nemu zdvihol zrak. „Áno," prikývol. „A to mienim dodržať."

„Genevieve ani Zberatelia netušia, že existujem," bol tajnou zbraňou a možným preživším. Ak sa ním Zberatelia zaútočia Spektrálnou dýkou, pôjdu len po Theovi. Keith ich zaujímať nebude, lebo o ňom nevedia. Kým sa tak ale stanem musí jeho brat veriť, že sa medzi nimi nič nezmenilo. „Ty a ja, Theo, proti celému svetu."

„Ty a ja," zopakoval po ňom ticho. Keith na ňom videl, že ho jeho slová upokojili. Pokiaľ sa na neho mohol spoľahnúť, ešte nebolo nič stratené. Ešte mohli prežiť. Theo Keithovi bezvýhradne veril a po Morganovej smrti ešte viac.

Vložil svoju dôveru do niekoho, kto ho už nezbožňoval a nemiloval. Vedľa neho už nestál jeho brat, ale rival. Netušil to. Nevidel to. A možno aj keby mal čo i len to najmenšie podozrenie, nechcel ho vidieť. Veď prečo by mal stratiť ďalšieho člena rodiny?

Neuvedomil si, že Keith mu nikdy nesľúbil, že ho ochráni. Nikdy nemal v pláne za neho bojovať a brániť ho. Nedošlo mu, že jeho nepriateľ nie je za lesmi, ale stojí priamo vedľa neho. Najbližšia osoba, mladší brat. Ten, čo má byť ochraňovaný a nie ten, pred ktorým by sa mal chrániť.

Zberatelia tajomstiev ✔Where stories live. Discover now