Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

3.

Ráno ma zobudil až príliš známy pocit. Niečo sa mi šplho po ruke a presne som vedela, čo to bolo.

,,Blake," zapriadla som, no v momente som sa posadila od ľaku.

,,Z kade si sa tu ocitol?!" Zasipela som na môjhi hada. Bol to obávaný druh Naja. Čisto čierny a s jedom tak silným, že po jednom kúsnutí ste do desiatich minút mŕtvi.

,,Bol som v tvojom kabáte," zasyčal na mňa. Prevrátila som očami, ale predsa sa nad ním pousmiala a pohladila ho po krásnej koži. Pritúlil sa pod mojim dotykom a pomaly sa obmotal okolo mňa.

,,Dobre, musím sa pripraviť na vyučovanie," povedala som mu, keď som pohľadom spočinula na mojich hodinkách. Keď som odostrela záves z postele, dievčatá ešte tvrdo spali. Raňajky sa začinali za pól hodiny, no vyučovanie až za vyše hodiny. Mykla som nad tým plecami a odobrala sa do sprchy. Po asi pätnásť minútovej sprche som konečne vyliezla. Vlasy som si rýchlym švihom vysušila. Moje havranie vlasy, zvlnené na každom centimetri, som nechala voľne rozprestierať sa po mojich pleciach. Dlho som súperila so sukňou a rovnošatou. Nechala som si len oblečenie bez hábitu. Po tom, ako som dosúperila s kravatou, som zistila, že ubehlo asi dvadsať minút. Išla som ešte doupraviť svôj vzhľad, no z izby sa ozval hrdeľný výkrik.

,,ÁÁÁH!" Zapišťal niekto. V momente som vpálila do komnaty a zadívala sa na situáciu.

Pansy aj s Astóriou stáli na posteliach a pišťali. Pansy dokonca zvierala aj topánku v rukách.

,,Čo sa deje?" Spýtala som sa zmätene. Pansy ukázala na zem, pričom vyzerala, že zamdlie.

,,H-Had! Je tu had!" Zakričala. A potom som ho zbadala.

,,Och nie," pokrútila som hlavou. Bez žiadných problémov som nechala Blaka vliezť na moju ruku, kde sa napokon votrel do rukáva a vynoril sa mi až pri krku.

,,No na to, že to je charakteristické zviera pre našu fakultu, máš celkom strach," povedala som a nakoniec opustila komnatu.

,,Si mi zavaril," zasyčala som na Blaka v Parselčine. Parselan som bola od narodenia. Zdedila som to po Slizolinovi, tak isto ako môj brat.

,,Mala s-s-si vidieť ako s-sa tvárili," povedal mi do ucha. Prekrútila som nad ním očami a prútik si zastrčia za lem sukne.

Keď som prišla do Veľkej siene, nenašla som tu veľa študentov, i keď tu profesori, aspoň väčšina, boli.

Lenivo som si sadla na to miesto ako včera a nabrala si do misky zopár kúskov ovocia. Jedla som popritom jogurt a rozmýšľala, ako bude prebiehať moja prvá hodina- Obrana Proti Čiernej Mágii. Vedela som zaklínadiel veľa. Ich pravidlá asi zrovna nie, ale snáď ma môj vyučujúci, ešte aj vedúci fakulty, nepotopí.

,,Zostaň tam kde si, Blake," varovala som ho. ,,Ak zistia, že tu mám hada, zoberú mi ťa," objasnila som mu. Niečo nezrozumiteľné zasyčal, tak som sa opäť venovala pozornosť ovociu. Po dojedení som sa odobrala preč. Pravdepodobne celý hrad teraz vstával, keďže sa sieň začala naplňovať.

Mihom som sa pozrela pred seba, lenže Blake sa nepríjemne pohol a ja som prestala dávať pozor. Zrazila som sa s niekym. Keď sa mi s ním spojil zrak, zmeravela som. Tie sivé oči boli tak známo-neznáme, že som sa zabudla spamätať.

,,Pošahaná humusáčka, vypadni odomňa," zasipel na mňa. Zchuti som sa zasmiala. Už so Scorpiusom som sa hádavala na škole, takže mi bolo jasné, že Malfoyovci sú stále takí istí všetci do jedného.

,,Možno keď si nahradíš tie piliny mozgom, pouvažujem nad pridaním tvôjho mena do listiny ľudí, ktorí maju aspoň trochu rozumu," usmiala som sa. Zacítila som meravé ticho v celej sieni. Bolo mi jasné, že som upútala pozornosť.