Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

61.

,,Bola si preč tri dni!" Zajačal na mňa Snape, keď som sa premiestnila do obývačky.

Nemohla som mu to vyčítať.

Totižto som sa celý čas ukrývala v dome Riddlovcov, pretože sa vyskytli nejaké okolnosti, ktoré ma donútili takto konať.

Keď som konečne v rukách držala vec, po ktorú som prišla, zasiahla ma kliatba rovno do hrude. Natrafila som na nejakého debila, ktorý sa sám prišiel chystať na Voldemorta. Nerušila som, ako sa sem dostal, ale každopádne ma zasiahlo kúzlo z jeho prútika. Dala som na neho takú petelicu kúziel, že zdrhol. Problém bol ten, že vo dverách ho čakal Tom a rovno ho zabil. Zaliezla som do dvojitého dna skrine, aby ma nenašiel. Bolo to zložité, sťahovať svoju auru, aby ju neucítil. Ako zákon schválnosti, neustále bol v dome a nemala som sa ako prešmyknuť von, aby som sa mohla odmiestniť. Takže som tam zostala tri dni, s minimálnym prísunom kyslíka, žiadného jedla a trochu vody, čo som si napustila do pohárika. Bolo to hrozné, ale prežila som to. Jeden deň sa konečne Tom vytatil a ja som pokojne, ale rýchlo, opustila celý areál bydliska Riddlovcov.

,,Naskytli sa nejaké komplikácie," povedala som Snapovi. Zamračil sa na mňa. Zrejme mal aj strach, alebo ja neviem... Na jeho mieste by som sa cítila asi tak isto. Predsa či to bol môj brat alebo nie, stále bol nebezpečný a mohol ma zabiť. I keď som bola dosť opatrná, mohlo sa to skončiť nebezpečnejšie.

,,Neozvala si sa tri dni," zasipel na mňa. Prikývla som.

,,Viem. Nemala som sa ako, bolo to príliš riskantné," povedala som, pokým som si sadala na sedačku pri krbe. Zazrel na mňa.

,,Myslel som si, že ťa uväznil, možno zabil, ja neviem, ale neozvať sa tri dni... Chápem, že zrejme si sa nemala ako ozvať, ale aj tak... mohla si si dať nejakú rezervu, že keby si bola v nebezpečenstve, tak by si dala aspoň nejako vedieť," povedal mi prísne. Povzdychla som si.

,,Nebolo to nebezpečenstvo. Len som sa z tade nemala ako dostať, to bolo všetko," povedala som, ale to mu bolo asi jedno, pretože aj tak nadomnou prekrútil očami.

,,Som v poriadku? Som. Mám čo som potrebovala? Mám. Tak kde je problém? Jediná závada je to, že som vôbec nespala a ani nejedla. Nič iné sa mi nestalo... No ták, nepozerajte sa na mňa, ako keby som bola na hranici života. Viem sa obrániť a Tom bez smrťožrútov nie je až tak silný ako sa povráva," povedala som s hravým tónom v hlase. Nespokojne nadomnou pokrútil hlavou, ale nič mi nepovedal.

,,Po čo si vlastne išla?" Spýtal sa ma po krátkej odmlke. Keď som si konečne sadla a vyložila nohy. Prikývla som a natiahla sa po náhrdelníku v mojom kabáte, ktorý bol prehodený cez operadlo.

,,Veľmi vzácny náhrdelník. Patril Grindelwaldovi," povedala som a pozdvihla ho. Náhrdelník bol zo šnúrky a prívesok bol tvorený z perly, z ktorej sa šírila slabučká žiara. Perla bola uväznená v kovových vláknach. Zaškerila som sa.

O tomto náhrdelníku nevedel takmer nikto. Tom nevedel ho ovládnuť a ťažko som pochybovala o tom, že aj vedel, komu patril.

,,Grindelwaldov? Čo ty prosím ťa o ňom vieš?" Spýtal sa ma začudovane. Uškrnula som sa nad tým.

,,Grindelwald je tak nejak môj pradedo. Možno preto viem o ňom dosť?" Spýtala som sa viacmenej rečnícky. V momente bol Snape na nohách, biely ako stena, vyzerajúci, že ma chce zabiť.

,,Prečo si mi to akože nepovedala?" Spýtal sa ma pomerne nahnevane. Pozdvihla som obočím. Netušila som, že Severusa Snapa by takéto niečo mohlo nahnevať. Predsa... Neviem. Keď sa nad tým zamýšľam, napokon to vyzerá tak, že má pravdu... prečo som mu to vlastne nepovedala? Nechápala som samú seba. Nebolo to niečo, čím by som sa pýšila, ale zase mi to neprišlo niečo také dôležité. Zrejme Snape mal na to pomerne iný názor.