Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

62

Schopnosti rástli. Čas plynul. A ja som sa bála samej seba.

,,Rýchlo!"

Beh. Zrýchlený dych. Dupot. Krik. Strach. Adrenalín... Zmätenie.

,,Tadeto, Ava!"

Švihanie krídel. Ja, držiac ho za ruku a vznášajúc ho preč.

,,Nevedia o nás, sme v suchu!"

Odľahnutie. A následovné premiestnenie.

Unavene som sa zosypala na koberec. Moje srdce pulzovalo, krídla sa mi hrmírili a lopatky boli ako v ohni. Keď som prútikom ťukla po náramku, schovali sa a ja som pocítila úľavu. Vykašľala som trošku popoľa, oprášila si od neho aj šaty a napokon sa pozrela na Snapa.

,,A načo sme tam vlastne išli?" Spýtala som sa nahnevane a z kabátu hodila na zem meč.

,,Kvôli nejakému kusu kovu? Nejaký okašľaný strieborný meč Chrabromila, ktorý nemôžem poriadne ani zobrať do rúk, pretože som Slizolinčanka!" Zakričala som nahnevane.

Snape sa zasmial nadomnou. Kvôli nemu som sa naučila ovládať tie pekelné krídla, ktoré sa mi síce poddali rýchlejšie ako prútik, ale aj tak. Nejaký sprostý meč! Kvôli nemu mám obhorené oblečenie, pretože ten drak po nás chŕlil oheň. Super.

,,Nie je to nejaký meč. Tento meč totižto absorbuje všetko, čo ho posilňuje. A tak nejak sa do neho dostal jed Baziliska, takže tým pádom..." povedal a zostal ticho.

,,Tým pádom zničí horcruxy," povedala som s povzdychom. Prikývol.

,,Presne tak," povedal mi. Chytila som sa za hlavu. Predsa Snape by len tak nevymyslel stratégiu, ako sa dostaneme do Gringott banky a do trezoru Lestrangeovej, len preto, aby sme ukradli nejaký bezvýznamný meč. Len teraz čo chcel s tým mečom robiť.

,,A čo teraz s tým mečom?" Spýtala som sa ho. Uškrnul sa na mňa.

,,Musíme ho dopraviť k Potterovi. On totižto má horcrux," povedal mi. Prikývla som.

,,Musí ho nájsť sám, keby sa mu niekto lustroval myslou. Pre istotu, chápeš. Musí mať v spomienkach to, že ho nájde sám, nie, že mu ho doneseš ty, dobre?" Povedal mi na objasnenie. Prikývla som. Nevedela som, ako by Harrymu niekto lustroval hlavu, keďže je na tom dobre v tejto stránke, i keď ja sa mu dostanem do hlavy ľahko, vie kedy si má dávať pozor, ale i tak som Snapa chápala. Človek nikdy nevedel, čo sa mohlo stať a bola som rada, že bol opatrný a myslel na všetko. Predsa on bol nejakým spôsobom vždy o krok vpred.

,,Dnes ho pošlem pri miesto, kde sa s Grangerovou ukrývajú. Pôjdeš na to dávať pozor, dobre?" Spýtal sa ma. Prikývla som.

,,Mám s nimi zostať? Alebo sa vrátiť?"

Mykol plecami. Zrejme mu to bolo jedno.

,,Je to na tebe, ako sa rozhodneš. Budem ťa priebežne informovať cez patronusa, ak budeš chcieť. Schôdze sú stále v ten istý čas, ale však ucítiš, kedy sú aj tak," povedal mi. Prikývla som. Mal pravdu. Dokázala som sa o všetkom dozvedieť aj bez toho, aby bol so mnou v kontakte, ale aj tak to bolo dobré, zostať s niekym ako Snape v kontakte.

,,Dobre. Kedy to chcete k nim poslať? Viete vlastne, že kde sa ukrývajú?" Spýtala som sa. Prikývol.

,,Celý čas ich sledujem. Vedú si dobre, sú dobre zabezpečení a všetko okolo... Nie su v nejakom veľkom ohrození, všetko je u nich v poriadku. Snažia sa prísť na to, že čo môžu byť ďaľšie horcruxy. Nuž, ale to by chcel zistiť každý z nás," povedal mi. Ja som sa vnútorne zasmiala, keďže som vedela skoro o všetkých horcruxoch. Vrátane Harryho Pottera. Ale zatiaľ nebol čas, aby sa o tom dozvedel. Ešte nemohol, to by mohlo totižto niečo pokaziť. A to my nechceme.