Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

48.

,,Kde je?" Zakričala som na nejakého Chrabromilčana, ktorý sa ponevieral pri obraze. Hnev zo mňa urobil fúriu, ktorá sa momentálne chystala zabiť toho, čo prežil.

Okamžite som vpálila do Chrabromilskej klubovne. Hľadala som Harryho Pottera. Bola som uplakaná a vytrasená z toho, čo sa pred chvíľou stalo, ale pomaly vo mne prevládal hnev. Chcela som mu odtrhnúť hlavu, neviem... Len som vedela to, že každú chvíľu niekoho zakľajem alebo zabijem. Možno zhorí do tla, ja neviem. Hlavne nech niekto trpí. Či psychicky alebo fyzicky, je mi to jedno.

Keď som vrazila do klubovne, rozhliadla som sa.

,,Kde je?" Zakričala som a porozhliadla sa po klubovni. Všetci naôkol sa na mňa pozreli, až napokon som uvidela presne tie jeho oči. Hľadala som ho a teraz som ho pred sebou mala. Ach počkaj, Potter!

Pozeral sa na mňa s čírym strachom. Pred pár minútami mi takmer zabil priateľa, asi by sa mýlil, keby si myslel, že za ním prídem s úsmevom. Úsmev na perách budem mať až vtedy, keď on si uvedomí, akú blbosť spravil.

,,HARRY POTTER!" Zakričala som zúrivo a nahrnula sa k nemu. Okamžite mojim smerom vystrčil prútik. Ja som ho napodobnila.

,,Čo si si kurňa myslel?" Zasipela som na neho nahnevane, pripravená na neho vychrliť aj oheň.

,,Ja som nevedel, čo to kúzlo robí!" Ohradil sa nevinne. Ironicky som sa nad tým zasmiala.

,,No jasné, preto si tú kliatbu len tak použil, však?" Spýtala som sa so smiechom, no v očiach sa mi nahromadili slzy.

,,Skutočne! Ava, prestaň, pozri čo robíš!" Povedal vystrašene. Keď som sa pozrela okolo seba, moje vlasy sa vznášali a niekoľko vecí bolo na tom tak isto. Frustrovane som všetko dala do normálu a pozrela sa na Harryho Pottera.

,,MOHOL SI HO ZABIŤ!" Zakričala som zúfalo. Po lícach sa mi spustili slzy.

Sklopil zrak a napokon aj prútik. Ja som si svôj založila za opasok a potom si utrela slzy.

,,Bolo to neskutočne nezodpovedné, aby si použil kúzlo, ktoré nepoznáš," povedala som Harrymu s trasúcim hláskom a založila si ruky na hrudi. Začala som sa totižto celá chveť.

,,Ja viem, Ava," priznal si. Celá klubovňa sa na nás pozerala, ale mne to bolo jedno.

,,Vieš čo to kúzlo spôsobuje, Harry?" Povedala som vzlykom.

,,To kúzlo ti rozreže časti tela! Krvácaš zo všade a máš pocit, že umieraš. Len plačeš a praješ si, aby to skončilo. Nechápeš ten pocit, tú bolesť a úzkosť! Všade je krv, trasieš sa... Tá bolesť je ako keď na teba používa Cruciatus a zároveň ťa reže do pokožky," povedala som a dlaňou si utrela slzy. Zasmial sa.

,,A ako ty to môžeš vedieť?" Povedal mi so založenymi rukami. A v ten moment som sa nahnevala.

,,Takmer ma zabili! Chceli ma zabiť! Použili na mňa Sectumsempru a nechali ma krvácať na zemi!" Zakričala som bolestivo. Harry a aj celá klubovňa zostali v čistom šoku. Doposiaľ som o tom nikomu nepovedala. Mala som na to hrozivé spomienky. A neraz som kvôli tomu spávať nevedela.

,,Zažila som hodiny, dlhé hodiny pod Cruciatom!" Zakričala som s treštiacim hlasom. Tie spomienky na mňa dolahli tak silno, že som mala pocit, že sa udusím vlastnými vzlykmi, čo sa mi drali z hrdla.

,,Ava, ja som nevedel..." zašepkal opatene. Utrela som si slzy a potom sa na neho pozrela ublíženým pohľadom.

,,Neurob znova takúto blbosť, Harry," snažila som sa mu dohovoriť. Už som išla odísť, ale predsa som sa na päte otočila a pozrela sa mu do očí.