Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

59.

,,Nejaká rada?" Spýtala som sa Snapa predtým, ako sme vkročili do Manoru.

Asi badateľne mykol plecami a následovne sa mňa prenikavo zadíval.

,,Ty ho poznáš najlepšie, nechápem prečo sa pýtaš takú hlúpu otázku," povedal mi s jemným smiechom. Porazenecky som prikývla. Z neznámeho dôvodu som bola nervózna. Ale veľmi dobre som vedela, že nemám byť prečo. Bola som mocná a prefíkaná. Vedela som, aké finty používa a aká je jeho stratégia. Už to nemohlo byť také ťažké, očakávať, čo má zaľubom.

,,Tak teda poďme na to," povedala som, viacmenej rečnícky. Ešte predtým, ako sme vošli do salóna, som si Malfoyovský prsteň pre istotu schovala do kabáta. Predsa neviem, ako by reagovali, keby ho uvideli. Zrejme by som sa prezradila.

,,Môj pane," povedali sme dvojhlasne, keď sme vstúpili do salóna, kde sa to všetko malo odohrávať.

Tom na mňa ihneď zabodol pohľad. Snáď badateľne sa usmial, až sa postavil a rukou poukázal na dve voľné miesta. Jedno pri ňom a jedno presne oproti. Nevedela som, ktoré je horšie.

,,Nech sa páči. Severus, tvoje obvyklé miesto a tuto oproti mne pre slečnú Bonesovú," povedal mi. Trošku som stŕpla nad pohľadom všetkých prítomných, ale predsa som sa posadila. Bola som presvedčená o tom, že celý tento večer bude o mne, ale nenechala som sa vyviesť z miery. Pomaly som sa zasunula a napokon sa tŕpko usmiala na Voldemorta.

,,Pán môj, som poctená, že tu môžem byť. Je to pre mňa veľmi významné. Ďakujem vám," povedala som, ako keby som sa mu strkala do riti. Musela som, pretože toto bolo hrozné. Totižto on to mal veľmi rád a teraz o mne nevedel, že som jeho sestra, takže som si musela trošku našplhať. Aspoň v tejto dobe o mne nevedel nič.

Napokon Tom zalúskal a škriatkovia začali na stôl nosiť jedlo. Medzi tým som sa porozhliadla, kto všetko ju je.

Bol tu Malfoy starší, Draco žiaľ Merlinovi nie, bola tu Bellatrix, spoznávala som aj Notta, ale viac nie. Ostatní pre mňa boli záhadou, o ktorej odpoveď som nestála. Po celý čas ma môj brat sledoval jeho chladnými očami.

Pozerala som sa na vraha. Ale tým som sa stala už aj ja. Bola som presne ako on. On ako šestnásť ročný zabil Riddla a rovno aj utvoril horcrux. Ja som nebola o nič lepšia, keď som zabila svoju mamu. Povzdychla som si, pretože skutočne som mala nábeh na to, aby som sa stala tým, čím bol aj on. Monštrom.

,,Dobrú chuť," povedal, keď predomňa škriatok postavil veľkú porciu duseného mäsa so brusnicovou omáčkou a zemiakmi so zeleninou. Prehliadla som si jedlo celkom labužnícky. Celkom som bola hladná, ale aj tak som pomaly zobrala vidličku a malé sústo si nabrala na ňu. A vtedy som to zacítila.

Prenikavý pohľad Severusa Snapa. Zabáral do mňa ostro oči, až som sa neopovážila sústo zjesť. Potom mi to docvaklo. Veritaserum. Jasné! Preto na mňa všetci v očakávani pozerali. Ale to nevedeli, že moje telo je už aj proti nemu imunné. A ako sa od medoviny vtedy jed oddelil, aj teraz sa kvapka Veritasera oddelila a zostala na tanieri. Spokojne som začala prežúvať. Zopár prítomným skrsol na tvári úškrn. Obzvlášť môjmu bratovi.

,,Tak slečna Bonesová, povedzte nám niečo o sebe," povedal mi. Snáď si myslel, že budem taká hlúpa a to Veritaserum si dám nevedomky? A aj keby ma Snape neupozornil, už to viem robiť podvedome s všetkými jedmi a elixírmi. Predsa musím mať nejakú záruku.

,,Čo by ste také chceli vedieť, Pán môj?" Spýtala som sa smelo. A s tak istou smelosťou som si odpila aj z vína prednou. Tak nejak som spozorovala, že aj tam bolo Veritaserum, lebo som videla trošku tmavšiu hrčku tejto krvavo-červenej tekutiny.