Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

22.

,,Môžeš ísť už do svojej komnaty. Určite sa ti bude lepšie spať tam. Do nedele sa nenamáhaj, ale máš to už pomaly zahojené. Profesor Snape videl, ako veľmi trpíš, takže mi povedal, že ti to môžem vyliečiť aj mágiou," povedala mi Pomfreyová. Pomaly som sa postavila a usmiala sa.

,,Smiem vám poprosiť ešte pár tých elixírov na bezsenný spánok?" Spýtala som sa nervózne. Poppy s povzdychom prikývla a dala mi asi tucet ampuliek.

,,Vďaka," povedala som a usmiala sa na ňu.

Išla som už pomaly odísť, ale Poppy ma zastavila.

,,Pán Malfoy tu pri vás bol celý ten čas, čo ste tu trpeli... Mali by ste mu poďakovať," povedala mi prívetivo. Zastala som a otočila sa na ňu a pousmiala sa.

,,Ja viem. Ja som mu zachránila život a on pri mne bol, keď som trpela," oboznámila som jej a odišla z Nemocničného krídla.

Kráčala som vcelku pomaly a nežne si pridržiavala bok, pretože stále bol citlivý a bolestivý.

,,Slečná, smiem sa s vami porozprávať?" Spýtal sa ma muž, okolo ktorého som išla. Povzdychla som si a pozrela sa na Albusa Dumbledora.

,,Iste, pán riaditeľ," povedala som a následovala stareho muža do jeho riaditeľne.

Keď som sa usadila oproti jeho stolu, do riaditeľne prišiel niekto ďaľší. Bol to Severus Snape a Minerva McGonagallová.

,,Uhm, deje sa niečo?" Spýtala som sa a nervózne sa na nich obhliadla. Starý muž si ma prezrel spoza mesiačikovych okuriarov.

,,Veru, deje sa," prisvedčil mi Snape. Preglgla som hrču v mojom hrdle, pretože som mala strach, že čo zase je s mojim životom zle, že sa zoskupili títo traja čarodejníci kvôli mojej maličkosti.

,,Vyhodíte ma?" Pípla som. Riaditeľ sa krátko zasmial.

,,Nie, to nie," povedala McGonagallová. Obhliadla som sa a stŕpla nad ich prenikavými pohľadmi.

,,Slečná Riddlová, kedy ste nám chceli povedať, že ste taká mocná?" Spýtal sa ma Dumbledore. Zvraštila som obočím. Netušila som, čo sa dialo a na čo naráža. Vedela som, že zrejme som nejaká zdatná aj vďaka mojej skúsenosti s čiernou mágiou, ale nevedela som, na čo teraz konkrétne narážal. A asi som sa aj bála...

,,Uhm, čo konkrétne máte na mysli?" Spýtala som sa opatrne. Snape sa na mňa tŕpko pozrel.

,,Nejdeme ani spomínať to, že ako ste zabránili pádu pána Malfoya... Zaujíma nás skôr to, že ako ste prebehli z tribúny až dole na ihrisko," povedal mi. Pozdvihla som obočím.

,,No normálne... Premenila som sa na leva, zbehla z tribúny a premenila sa naspäť," povedala som začudovane. Tento raz sa na mňa obrátila McGonagallová.

,,Slečná Riddlová, vy ste nemohli prebehnúť z tribúny dole tak rýchlo. Ani normálne, ani v podobe leva," povedala mi McGonagallová. Oblial ma studený pot. Spravila som niečo nezákonné? Vylúčia ma? Porušila som nejaké pravidlá? Čo som zase spravila?

,,Nie, určite nie. Išla som úplne normálne," povedala som trasúcim sa hlaskom. Snape pokýval hlavou.

,,Tak mi vysvetlite, ako ste stihli prísť na metlobalové ihrisko z tribúny za tak krátky čas? Najrýchlejšie sa z tribúny dole dostanete za pätnásť sekúnd. Koľko môže padať také telo zo šestdesiatich metrov?" Spýtal sa ma tŕpkym hlasom.

Mykla som plecami.

,,Neviem, tak päť sekúnd?" Povedala som, no potom som sa zarazila.

,,Presne tak. Päť sekúnd, možno aj menej."