Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

63.

,,O troch bratoch? Kto nepozná rozprávku o troch bratoch?" Povedala som smiešnym tónom. Harry Potter sa na mňa kyslo zadíval. Nepoznal to. Nevedela som, akým spôsobom to nepoznal.

Ja som rozprávku o troch bratoch som počula nespočetne razy. Už len z toho dôvodu, že som bola s nimi spojená. A bolo to už z mojej strany také obohrané, že som bola rozhodnutá vypnúť ihneď, ako ju niekto začne rozprávať.

,,Mám to tu," povedala nevinným hlasom Miona. Začala vyťahovať knihu a ja som sa rozhodla pre istotu sa utápať v myšlienkach, ako si opäť vypočuť obohraný príbeh troch bratov.

Zadívala som sa na toho starého blázna. Lovegood. Jeho dcéra nebola o nič lepšia, čo povedať, ale on bol... divný. Oni všetci boli. Prežili vojnu a Lunu Lovegoodovú som poznala aj osobne. Totižto robila niečo na Rokforte, ale nemôžem si spomenúť, že čo. Zdá sa mi, že niečo v skeníkoch, ale profesorka nebola. Rozmýšľala som, že kde môže byť. Vravel, že je vonku, ale nejako mu to nežeriem. Totižto kto by sa počas vojny vydal len tak von. Sám. Na neurčitú dobu... Niečo mi tu nesedelo.

Nepočúvala som Hermionu dlho. Až pokým sa naliehavo nepostavil starý muž a do rúk nezobral pergamen.

,,Bazový prútik... Kameň oživenia... a neviditeľný plášť..." nakreslil ich znak na pergmen.

,,Toto sú Dary Smrti... Kto ich získa, stáva sa jediným pánom smrti," dorečil a potom sa nervózne obrátil. Bol divný. Rozprával o daroch smrti, čož boli veci... Veci, ktoré poznal každý. A viac ako poznanie, ich chceli získať a mať pre seba. Preto mnoho čarodejníkov zomrelo počas tejto cesty.

,,Och nie... Vychladol vám čaj, takže pôjdem urobiť nový, hih," priškrtene sa zasmial, čo smiech vlastne ani nebol a chcel sa vybrať preč, no Harryho hlas ho zastavil. Ja som sa na to nečinne pozerala, čakajúc, čo zo seba ten blázon ešte vytlačí.

,,Myslíme si, že už pôjdeme," povedal opatrne a v tom momente sa Xenofílius strhol.

,,Nie, nemôžete odísť... Oni... Oni mi ju zobrali... Moju Lunu," zavzlykal a po jeho tele sa rozplynula triaška. Zamračila som sa. Všetko mi došlo. Mala som pravdu o úplne všetkom, čo som si myslela. Luna nebola nikde vonku.

,,Kto vám ju zobral?" Spýtal sa Harry opatrne, no ja som vedela, že sa schyluje k niečomu... zlému.

Trojica Chrabromilčanov nevedela, čo sa deje a tak sa s neskrývaným záujmom pozerali na toho starého blázna, zatiaľ čo ja som premýšľala o našom úteku.

,,Opatrne pán Lovegood," povedala som chladne, ale autoritatívne. Moje srdce pulzovalo a v krvi mi začínal prúdiť adrenalín.

,,Ale keď oni mi ju zobrali," povedal potichu a tento raz sa ujal slova Ron, nie ja.

,,Kto?" Povedal a muž sa na neho vyľakane pozrel, pričom ja som už dávno vedela, že následujúce slová budú horšie ako skáza.

,,Voldemort," povedal a to sa moje znamenie ocitlo v ohni. Rýchlo som sa postavila, zvierajúc si ruku a pozrela sa na zlaté trio. Videla som černotu, smejúceho sa Lovegooda, vykrikujúc na smrťožrútov: ,,Mám ho, mám Harryho Pottera!"

Bolo zle. Museli sme okamžite zmiznúť.

,,Rýchlo, mizneme!" Zakričala som na nich, ťahajúc ich k zemi, potom s nami trhlo a napokon sme boli z domu Lovegooda preč.

,,Starý blázon!" Zanadával ihneď Ron. Išla som mu prisvedčiť, ale skôr sa ozval Harry Potter.

,,Neurobil by to, ale predstav si, že mu zobrali Lunu. Chúďa. A aj on je chudák, veď ona je jediná, čo má. Urobil to zo zúfalosti, nemôžeme sa na neho hnevať. Urobil by som to na jeho mieste tiež," povedal zapreto Harry Potter.