Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

46.

,,Neviem, čo sa tam udialo, skutočne neviem!" Povedala som zúfalo, pretože Dubledore so Snapom na mňa zazerali, ako keby som niekoho zabila alebo zakliala. Snape si založil ruky na hrudi. Pozeral sa na mňa ako na debila. A presne tak isto sa na mňa pozeral aj Dumbledore. Neklamala som im. Nemala som prečo.

,,Chceš mi tým povedať, že si sa z toho poháru napila?" Spýtal sa ma mrzuto. Okamžite som prikývla.

,,Áno! S Ronom sme sa napili naraz, ale len on sa otrávil a ja nedokážem pochopiť, ako je také niečo vôbec možné," povedala som a rukami si zašla do vlasov. Bola som nervózna, nevyspatá a ešte aj nahnevaná. Totižto ma tu Snape s Dubledorom už polhodinu predsviečajú, že údajne som sa z pohára za žiadných okolností nemohla napiť, ale ja som vedela, že som sa skutočne napila.

,,Naozaj som sa napila! Ešte si aj spomínam na tú tŕpku chuť tej medoviny! Napila som sa s ním naraz, ale otázka je to, že prečo on teraz leži v nemocničnom krídle a ja som v úplnom poriadku?" Spýtala som sa ostro. Dumbledore si založil ruky na hrudi a Snape sa nahnevane oprel o stôl.

,,Nenapila si sa z toho pohára," povedal kľudným hlasom, no ako aj vo mne, tak aj v ňom búril oheň a zlosť. Nahnevala som sa.

,,Napila, pán profesor, napila!" Skríkla som nahnevane.

,,Cítila som chuť tej medoviny v ústach!" Namietala som nahnevane.

,,Veď pozrite!" Povedala som a schytila hrdlo fľaše. Bola to tá flaša, z ktorej nám Slughorn nalial. Keď ju Dumbledore dostal v Nemocničnom krídle do rúk, doniesol si ju sem. A ja sok momentálne ju držala v rukách. Bez rozmyšľania som hrdlo fľaše priložila k ústam a dopriala si zopár poriadných glgov. Chuť bola ihneď hnusná a tŕpka, ale to mi nezabránilo v tom, aby som danú medovinu prehĺtla a nechala ju rozprúdiť sa mojim telom.

V momente mi ju Snape vytrhol nahnevane z rúk.

,,A ty si sa už načisto zbláznila?!" Zakričal na mňa. Ale rázom zostal ticho. Aj on aj Dumbledore. Pozerali sa na mňa a čakali, kedy sa otrávená zložím k zemi, ale nič sa nedialo.

,,Nič nepociťuješ?" Spýtal sa ma začudovane Snape. Pokrútila som hlavou a vyčerpane si sadla na stoličku.

,,Pán profesor, však ste to videli. Ako to, že som sa neotrávila?" Spýtala som sa ho úprimne. Pozrel sa na mňa a potom na Snapa. S povzdychom som si tvár schovala do rúk a pokrútila ňou.

,,Nechápem ničomu," priznala som sa napokon. Bola som zúfala. Bola som záhada samej sebe a nedokázala som to ovplyvniť. Jednoducho sa so mnou ako vždy niečo dialo a ja som ani nemala potuchy že čo.

,,Nuž, ani ja," povedal mi na oplátku Severus Snape. Mihom som sa na neho pozrela. Fľašu naspäť položil na stôl a napokon sa oň oprel.

,,Asi viem, čo to môže byť," skonštatoval na koniec Dumbledore. S neskrývaným záujom som sa na neho pozrela. Snape mu taktiež venoval všetkú svoju pozornosť.

,,Musíme to najprv vyskúšať," povedal a vytiahol jeden pohár spod stola. Napokon sa načiahol po medovine a nalial do pohára asi tak do polovice. Potom mi pohár podstrčil popod nos. Čakala som, kedy zo seba vysype nejaké vysvetlenie.

,,Moja teória je taká, že tvoja mágia si začala tvoriť vlastny ochranný štít, čo znamená, že ak si sa išla napiť z toho pohára, tvoja mágia jednoducho oddelila jed od medoviny a poskytla ti medovinu, aby si sa neotrávila," povedal mi jednoducho. Pozdvihla som obočím.

,,Čo to znamená?" Spýtala som sa bez skrývaného záujmu. Povzdychol si a napravil si polmesiačikové okuliare.

,,Nuž, tvoja mágia rapídne narástla a začala si robiť už svoje veci. Jednou z nich bolo napríklad to, že ťa samovoľne začala ochraňovať. Oddeliť jed od nápoja dokáže čarodejník, ale nevedomky... s tým som sa doposiaľ nestretol, ale myslím si, že keď sa budeš chcieť napiť z toho pohára, ihneď uvidíme, či som mal pravdu. Skús najprv len priložiť pery ku poháru, či sa niečo stane," povedal mi. Chápavo som prikývla a napokon siahla po pohári.