Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

24.

Žiarila som.

Nikdy doposiaľ som sa necítila tak nádherná a mystická zároveň. Skutočne som sa desila vlastného odrazu v zrkadle.

Vlasy som mala vyžehlené a padali mi na chrbát, také som ich mala dlhé. Na perách som mala sýtofialový rúž, ktorý mi skutočne dodával vážnosť. Oči som si pomocou čiernej ceruzky vytvarovala, aby bol môj pohľad temnejší. Do stredu čela som si v Parselčine napísala Hadia princezná. Tiahlo sa mi to od začiatku čela až pomedzi obočie.

Okolo krku som mala dedičstvo mojej rodiny, zlatý náhrdelník v tvare hada. Bol nádherný a moja stopa po čiernej mágii tam len a len vynikala.

Pozrela som sa na seba a napokon si obliekla šaty. Na nohách som mala čipkované podkolienky. Keď som si šaty obliekla, užasla som. Napokon som si obliekla aj topánky. Bola som o niečo vyššia, ale o to istejšia. Cítila som sa v tých topánkach úžasne, ale vedela som, že to nie je len topánkami. Vedela som to.

Po tom, ako som sa pozrela na seba do zrkadla a uvidela konečný výsledok, pousmiala som sa. Bola som skutočne... pekná. Obsadila som kúpeľnu, takže mi to bolo úprimne jedno, kde sa hentie dve kravy prezlečú.

,,Vyzeráš-š nes-skutočne. Ako keby si bola královná hadov," povedal mi Blake. Vtedy mi to trklo. Pootvorila som dvere a privolala si ku sebe vak. Nechcela som, aby ma videli. Ešte nie.

Z vaku som vylovila korunku. Boli na nej zelené drahokami a ostatok koruny bol tvorený výlučne z tiel hadov. Nepýtajte sa ma, z kade som ju vyhrabala, ale momentálne sa hodila ku mne. Nasadila som si ju na hlavu.

,,Tak, už to je úplná Hadia kráľovná. Alebo skôr princezná," povedal mi Blake. Zasmiala som sa a prikývla. Cítila som sa úžasne. A tak neskutočne som sa tešila na pohľady ostatných.

Žiaľ Merlinovi, nešla som s nikým. Behom týždňa ma pozvalo dvanásť chlapcov. Dvaja zo Slizolinu, piati z Chrabromilu, traja z Bystrohlavu a dvaja z Biflomoru. Najmladší bol piatak z Bifľomoru, ostatní boli buď šiestaci, ale dokonca aj siedmaci.

Všetkých som odmietla. Nikto z nich nebol totižto Draco Malfoy. Zase som na neho myslela! Ja som sa ho nevedela zbaviť. I keď sme sa nestretávali, myslela som na neho neustále. Ale keď on bol taký... Ani som to nevedela opísať.

V posledných dňoch bol ale nejaký mimo. Vôbec nebýval na svojej izbe, vyhýbal sa mi a keď som ho už stretla, vyzeral ako keby strávil hodiny s dementorom. Nevedela som, čo sa s Dracom Malfoyom dialo. A priala som si, aby za mnou prišiel s týmto problémom, ale on sa mi ešte zámerne vyhýbal. Povzdychla som si a pozrela sa na hodiny.

Ples sa už začal, ale slávnostné otvorenie malo byť až o polhodinu. Bolo mi jasné, že zrejme tam už aj tak väčšina ľudí je. Keď som sa pozrela von z kúpeľne, Pansy s Astóriou tam už neboli. Zaradovala som sa nad tým.

Prútik som si zastrčila do podkonienky a Blaka nechala obkrútiť okolo mojej ruky.

,,Ako vyzerám?" Spýtala som sa nervózne. Zasyčal.

,,Vyzeráš-š úžas-sne. Zažiaríš-š tam ako taká hviezda, ver mi," povedal mi. Prikývla som, no i tak sa mi v bruchu hromadila neznáma nervozita, ktorú som nevedela nijako ovplyvniť. Vykašľala som sa na to a opustila moju izbu. V klubovni ma čakalo prekvapenie.

,,Prečo nie si na plese?" Spýtala som sa ho. Otočil ku mne hlavu a zastal v pohybe. Pomaly sa postavil, ale nespúšťal zo mňa oči. Celú si ma obzeral a ja som cítila, ako mi pomaly začínaju horieť líca.

,,Vyzeráš neskutočne," vzdychol. Usmiala som sa na neho a spravila pár krokov jeho smerom.

,,Ďakujem. Ideš vlastne na ten ples?" Spýtala som sa ho otázne. Povzdychol si.