Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

10.

,,Ja som štetka," zaplakala som zúfalo. Prekvapivo Núdzová miestnosť utíšila moje vzlyky. Sedela som na nejakom stole a plakala. Nahneval ma ten Blaise, že ma tak nazval. Zranilo ma to, že by si o mne niečo také mohol myslieť. Ešte so sprostým Malfoyom. Dobre, možno som bola strašne opitá a možno Malfoy je sexy, ale to neznamenalo, že by som sa s ním chcela vyspať. V živote by som si k sebe nepustila nikoho bližšie, pokým by som k nemu nič necítila. A Malfoy medzi tieto osoby s istotou nepatril.

Takže teraz si celý Slizolin myslí, že som nejaká pobehlica. Zajtra to bude po celom hrade. Oh, Merlin, čo som komu spravila.

,,Vš-šak neplač," zasyčal mi Blake pri uchu. Smrkla som a pohladila ho.

,,Skutočne tak pôsobím? Ako nejaké ľahké dievča? Pre Salazara, však ja som sa v živote s nikým ani nebozkávala, nie to ešte spala. Teraz si o mne celý hrad bude myslieť nejaké reči a ja tomu nezabránim!" Zakňučala som. Blake mi ľútostivo oblizol líce a snažil sa mi zachytiť všetky slzy, ktorých bolo až príliš veľa.

,,Prišla som sem, aby som zastavila Toma a pozri, čo so mnou je! Zaslúžila by som si mučenie Cruciatom! Som neschopná, ja ho nebudem vedieť zabiť! Ja som hrozná, čarodejnícky svet kvôli mne upadne opäť do temnoty, pretože ja nie som tá, ktorá by ho dokázala zastaviť!" Zakňučala som bolestne. Skryla som si tvár do dlaní. Blake sa ma snažil utíšiť, no bolo to jedno. Nepomáhalo to totiž to. Bola som zúfala zo samej seba. Cítila som sa ako kus ničoho. A práve Blaise Zabiny mi k tomu dopomohol. Preto som plakala ako malé decko.

Postavila som sa, Blaka nechala na stole, pričom som sa premenila do svojej podoby. Zobrala som nejaký vankúš, ktorý tam bol pohodený a začala ho trhať na malinké kúsky. Vrčala som a trhala všetko, čo mi prišlo pod pazúre. Prechádzala som sa tam a snažila zo seba dostať všetkú frustráciu v mojej podobe hrozivého leva. Započula som nejaké kroky.

Stíchla som. Pomaly som sa schovala za roh a dala sa do pózy ako nejaká figurína. Tak v tejto miestnosti bolo všeličo a zahrať sa na vypchaného leva vôbec nebol zlý nápad. Celkom som splývala s týmto prostredím. 

A potom som ho uvidela. Tváril sa nielen znepokojene, ale unavene. Mal oblečený oblek, vlasy uhladené, v rukách zvieral jablko. Vyzeral, že niečo hľadá. Obhliadal sa a potom zrakom zastal na veľkej skrini. Bola prikrytá veľkou dekou, ktorú keď strhol, miestnosť sa rozľahla prachom.

Neisto sa pozrel na skrínku. Stále sa mal potrebu obhliadať, no boli sme tu iba my dvaja. Napokon ovoril dvere skínky a vložil do nej jablko.

Začal si niečo šepkať, asi nejaké zaklínadlo. Zopakoval to trikrát. A vtedy, keď znova otvoril dvere od skine a jablko tam nebolo, začala som tušiť niečo veľmi zlé.

Čo sa tu do pekla deje?

Skrslo mi v hlave. A tak zavrel dvere po druhý raz a začal znova odriekať do zaklínadlo. Po hlbokom nádychu a obzretiu otvoril dvere. Jablko tam bolo naspäť, no nesedelo mi to. Totižto z toho jablka bolo odhryznuté. Ustúpila som o krok dozadu. Potom sa Malfoy otočil a odišiel.

Premenila som sa naspäť a oprela sa o stôl. Blake sa zatiaľ zachumelil vo vankúši a spal. Pokrútila som hlavou. Čo mohla byť ta skrínka zač? Keď som k nej prišla a skúmala ju, na nič som neprišla. Cítila som z nej čiernu mágiu. Tú som vždy cítila z Toma. Následne som sa skine dotkla a dvierka nej sa samovoľne zatvorili. Ustúpila som o pár krokov a napokon si dala Blaka na seba a núdzovú miestnosť opustila. Premenila som sa do podoby leva.

Toto bolo určite lepšie, keď ma Filch načapá v tomto stave ako v normálnom. I tak som ako lev rýchlejšia. Možno sa vystraší a utečie. Nespozná ma, ale keby spomenul pred McGonagallovou, že videl leva, zrejme by jej ihneď došlo, že kto to bol.