Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

5.

,,S čím chceš začať?" Spýtala sa ma Hermiona, keď sme sa objavili v knižnici. Povzdychla som si.

,,Neviem, tak možno s nejakými kúzlami? Vieš, že aké sú zakázané," zasmiala som sa nervózne. Zvraštila obočie.

,,Ty nevieš, aké sú zakázané kliatby?" Spýtala sa ma. Pokrútila som hlavou. Vypleštila na mňa oči.

,,Zakázané sú Avada-Kedavra, Cruciatus a Imperius," pošepla. Buchla som do otvorenej päste.

,,Škoda toho Cruciatu, mala som ho v pláne na Parkinsonovú," povedala som. Hermiona to zo začiatku chcela zobrať vážne, no keď som sa rozosmiala, pokrútila nadomnou hlavou.

,,Takže pustime sa do toho," povedala mi a doučovanie sa začalo. Hermiona na mňa skutočne pôsobila ako veľmi inteligentné dievča. Nevedela som si predstaviť, že ona je muklooderná. Nemala som s tým žiaden problém, ale žasla som nad tým, že by polovicu čistokrvných čarodejníkov, ako aj mňa, mohla schovať do vrecka.

,,Aké sú fakulty? Čím sú akože špecifické?" Spýtala som sa, keď sme sa dostali na tému Rokfort.

Mykla plecami. ,,Tak každá fakulta má niečo svoje. Napríklad Chrabromilčania sú odvážni, Bystrohlavčania múdri, Bifľomorčania zase milí a no..." zastavila sa a skúmavo sa pozrela na môj Slizolinský hábit. Udivene som sa na ňu pozrela.

,,To skutočne sme takí hrozní?" Spýtala som sa dotnuto. Krátko prikývla. ,,Nie tak úplne. Slizolinčania sa vo väčšine označujú za tých zlých, ale sú aj malinké výnimky. Napríklad ty mi na Slizolinčanku nesedíš," povedala mi prívetivo. Usmiala som sa.

,,Ah, ďakujem!" Povedala som. Keby len vedela, že prečo som v Slizoline...

,,Neviem, ty si podľa mňa všetko, len nie Slizolinčanka. Taký mix... Ale to zas ja neviem tak dobre posúdiť. Nielen že ťa dobre nepoznám, ale nemám ako keby tak prehliadnutých tých ľudí," povedala som. Prikývnutím súhlasila.

,,Áno, to máš pravdu. Musíš spoznať tých ľudí, ale hlavne sa snažiť neodsudzovať ich či už podľa pôvodu alebo fakulty. Nie sú všetci zaškatuľkovaní do určitých rozmerov a vlastností," povedala mi. Usmiala som sa na ňu. Chcela som niečo povedať, ale do krku ma niečo uštiplo.

,,Ty jedna špina," zasipela som. Hermiona sa na mňa začudovane pozrela.

,,Čo sa deje?" Spýtala sa, pokým som si šúchala pokúsané miesto.

,,Môj had sa rozhodol, že chce pozornosť," povedala som a obhliadla sa po prázdnej knižnici.

,,Myslíš, že bude vadiť, keď ho na chvíľu vyberiem?" Spýtala som sa. Hermiona nevyzerala, že je spokojná s týmto nápadom, ale keď sa obhliadla tiež, neisto prikývla.

,,No vylez," zasyčala som. Z môjho rukáva sa začal vynárať ako na povel. Hermiona sa zatŕpknuto pozrela na neho a radšej ruky dala pod stôl.

,,Nemusíš sa báť. Zaútočí len vtedy, keď mu poviem," upokojila som ju, i keď nevyzerala nejako kľudnejšie.

,,Opováž jej ublížiť. Inak ťa niekde zavrem a bude po tebe," zavrčala som na Blaka, ktorý na mňa povrchne zasyčal.

,,Z kade vieš Parselčinu?" Spýtala sa ma Hermiona, pokým sa Blake plazil po stole. V hlave sa mi zrodilo toľko klamstiev, že som napokon jedno z nich vyhŕkla.

,,Máme v rodine erb hada. A mňa to veľmi zaujímalo, tak som sa naučila Parselčinu a nakoniec som na svoje trináste narodeniny dostala Blaka," povedala som neisto. Hermiona sa zatvárila, že mi to uverila a neisto pohladila Blaka. Rýchlo ucukla, keď sa pohol.