Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

54.

Cítila som, ako sa mi bolesť šírila telom. Keď som otvorila oči, ležala som na nejakej posteli a bola som celá zakrytá a aj prepotená. Na vankúši vedľa mňa ležal Blake.

Lomcovala so mnou zvedavosť na posledné okamihy, keď som bola hore. Niektoré časti boli nejasné a ja som súrne potrebovala odpovede, i keď netuším prečo.

Keď som sa posadila, cítila som sa divne. Posledné, čo som si pamätala, bolo to, ako ma Lupin zasiahol kliatbou. Zakliala som. Určite som bola v Brlohu. Keď som sa postavila, bola som neskutočne spotená.

Okamžite som si odčarovala oblečenie ktoré som mala na sebe a pričarovala si kratasy a športovú podprsenku. Keď som uvidela svoje brucho, mala som na ňom niečo nové. Boli to čiary, zakrútené do všelijakých dún. Vyzeralo to ako... ach nie. Vyzeralo to ako vietor. Keď som si spojila dve a dve, začalo mi niečo dochádzať. Čo keď vlastne to, že som sa stala patriotom ohňa a na chrbáte sa mi urobil ten oheň, takže teraz keď mám na bruchu vietor, znamená to...

Otvorila som okno. Ihneď ma ovial čerstvý vzduch. Bola som v Brlohu. Zamerala som sa na strom v dialke a priala si, aby začal fúkať vietor. A tak sa aj stalo. Zasmiala som sa na sebe... Ja som sa skutočne naučila ovládať oheň a vzduch. Ja nechápem. Mávla som nad tým rukou, už som skutočne nemala v sebe žiadné prekvapenie po tom, ako som o sebe zisťovala toľko vecí. Povzdychla som si a otvorila dvere od izby, v ktorej som bola. Ešte som si zobrala na ruky Blaka, ktorý sa mi ihneď obkrútil okolo ruky.

,,Konečne s-si hore," povedal mi. Zasmiala som sa nad tým a začala schádzať po schodoch. Vlasy som si zapla do gumičky, takže všetky moje stopy boli vidno, čož mi asi bolo jedno. Ja už som si na to zvykla a mali by si aj ostatný. Bola to už súčasť mňa.

Keď som zišla dole schodami, v kuchyni sa to hemžilo ľudmi. Prvá si ma všimla Ronova mama.

,,Och, konečne si hore! Ver mi, na Remusa som za to tak nakričala, že po tebe vrhol tú kliatbu! Bola si mimo dva dni," povedala mi, keď ku mne prišla a stisla mi líca. Usmiala som sa na ňu a potom ma upútal zrak Billa. Pozrela som sa na neho. Obhliadal si moje telo, ale pochybovala som, že kvôli mojej postave.

,,Stopy?" Spýtala som sa so smiechom. Prikývol. Zasmiala som sa a otočila sa, aby mi mohol preskúmať zrakom chrbát. Opäť som sa na tom zasmiala.

,,Pekné však?" Spýtala som sa so smiechom. Smiech mi opätoval.

,,Zaujímavé, nič také som doposiaľ nevidel," povedal mi. Mykla som plecami a posadila sa za stôl. Zrejme sa začínali raňajky, pretože pomaly sa všetci posadili za stôl.

,,Oh, pani klamárka už je hore," povedal mi tŕpko Ron a posadil sa za stôl. Harry mi venoval chladný pohľad a Hermiona sa trochu usmiala. Sklonila som zrak a napila sa zo šálky kávy, ktorú mi pani Weasleyová dala do ruky. Vďačne som sa na ňu pozrela a potom sa pozrela na Rona. Všetci sa pomaly zhromažďovali pri stole a prívetivo sa na mňa usmievali asi z dôvodu, že boli radi, že už som hore.

,,No povedz, Ron, čo chceš počuť na vysvetlenie," povedala som s povzdychom. Ron sa ironicky zasmial.

,,Prečo si nám to nepovedala?" Spýtal sa.

,,Pretože neviem, ako by ste zareagovali. Bolo to dobré tak, ako to bolo," povedala som a odhryzla si z hrianky v mojej ruke. Ron sa chystal na ďaľšiu otázku smerovanú mojim smerom. Neznášala som, keď sa takto správal, ale jediné, čo bolo na tom dobré, že keď poviem dobré argumenty a uzemním ho, dá mi pokoj.

,,Malfoy o tom vedel?" Spýtal sa. Prikývla som.

,,Nech ide do riti! A ako si mu dovolila pustiť smrťožrútov do hradu a zabiť Dumbledora?" Spýtal sa nahnevane pre tento raz Harry. Zasmiala som sa a lenivo sa oprela o operadlo stoličky. Usrkla som si z kávy a pohladila Blaka na mojom ramene.