Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

57.

,,Sústreď sa! Ava!"

Krik môjho istým spôsobom už bývalého učiteľa elixírov doliehal tĺmene do mojich uší. Snažila som sa aspoň trochu ovládnuť vodu rynúcu sa popri mojich nohách. Stála som po kolená namočená v rieke, s novou stopou na stehne, nedokázajúc sa sústrediť. Stále som mala v hlave spomienku spred pár dní.

Flashback:

,,Schôdza je u konca," skonštatoval sucho. Všetci sa pomaly ale isto začali stavať a opúšťať Malfoy Manor. Ja som sa pozerala len a len na neho. Chcela som k nemu priskočiť, hlboko ho pobozkať a nepustiť. Ale nemohla som. Bol tak blízko ale tak ďaleko. A bolo to tak ľahké, až zložité. S povzdychom som sa postavila a pomaly začala kráčať za Snapom, odchádzajúcim ako zbytok smrťožrútov.

Videla som, ako išiel za mnou. A keď sme sa ocitli na chodbe, zastala som a otočila sa na neho. Zostali sme tomu druhému rozplývať sa v očiach a ja som zadržala dych. V mojom vnútri sa rozliahol istý pocit spokojnosti, no nebolo to úplné ani z ďaleka. Muselo by byť omnoho viac faktorov, aby som bola spokojná.

,,Ava," vydýchol moje meno, ako sladkú báseň. Tak dlho som nepočula jeho hlas. Nevydržala som nič, pomaly pristúpila k nemu a silno ho objala. Zacítila som jeho prenikavú vôňu, kolená sa mi podlomili, ale šikovne ma zachytil pevnými rukami. Okamžite ma obliala ďaľšia dávka tepla a ja som slastne vydýchla.

,,Och Draco," zakňučala som. Po lícach sa mi v momente spustili slzy a ja som zosmutnela. Sprostá vojna. Nemohla som naďalej byť v jeho objatí a ani cítiť jeho dotyky. Niekto sa mohol objaviť a s ĺahkosťou by sme si zarobili problémy. Odtiahla som sa. Venoval mi smutný a nechápavý pohľad, ale v momente pochopil, prečo som niečo takéto spravila. Porazenecky si vzdychol a sklopil zrak.

,,Musím ísť, Draco," povedala som. Bolestne prikývol. Začala som cúvať skôr, ako ma popadlo nutkanie, aby som ho opäť objala a pobozkala.

,,Milujem ťa," vyhŕkol rýchlo. Usmiala som sa a vztýčila moju ruku s Malfoyovským prsteňom.

,,Aj ja teba. Neustále na teba myslím. Čím skôr zariadim, aby sme boli spolu," povedala som. Chápajúc, ale predsa neisto prikývol. A než ma stihli ovládnuť emócie, vyparila som sa z celého Malfoy Manoru skôr, než by ma Draco Malfoy stihol akokoľvek spomaliť alebo zadržať.

Mala som chuť sa znova presunúť do toho momentu, kedy som sa pozerala do jeho očí a práve v tú sekundu mi to stačilo. Bolo to ako kúzlo a spasenie zároveň.

,,Výborne!" Zakričal napokon Snape. Všetky moje emócie som preniesla do vody, ktorú som mala okolo seba.

Okolo mňa sa momentálne točili špirály vody. Robili rôzne tvary okolo môjho tela, no mojej pokožky sa nedotýkali.

Dala som ich do jednej veľkej gule a nasledovne vodu prelievala, rozdelovala a znova spájala. A napokon sa moje myšlienky tak zvýšili, že tok rieky sa zastavil. Stopa ma zapálila, ako keby mi ju tam niekto znova vyrezával, ale vedela som, že preto tak reaguje, pretože opäť som presilovala moje limity. Jednoducho mala som tú stopu pár dní a už si s tou vodou takto zahrávam. Tok som pustila a pozrela sa na Severusa Snapa. Udivene prikývol. Samoľúbo som sa uškrnula nad jeho pohľadom.

,,Je to celkovo dobrá vec. Keby si všetky štyri elementy skombinovala, možno by to bola dobrá zbraň. Musíš ešte na tom pokračovať. Ako ti to ide s ohňom a vzduchom?" Spýtal sa ma. Mykla som plecami a poškrabala sa na zátylku. Počas toho, ako som vychádzala z vody som začala rozprávať.

,,Celkom fajn. V ohni som si najviac istá, vietor sa ale najlahšie ovláda a tak, a je aj najmenej nápadny. A teraz tá voda... Je to dosť podobné ako s ohňom, len asi s vodou to je ťažšie, pretože je hustejšia. Oheň aj vzduch sú ľahšie, no voda má aj inú konzistenciu, ale myslim si, že sa mi bude lepšie časom ovládať, pretože pri nej aspoň nemám pocit, že si spálim vlasy," povedala som šomrajúc si a obúvajúc si topánky. Snape sa na mne zasmial.