Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

35.

,,Hm, šťastné a veselé, Ava," zamrmlala som si. V celej izbe som bola sama. Všetky moje spolužiačky odišli domov a jedniný, kto tu zostal cez tieto prázdniny bol Draco Malfoy, ktorého tvár som v žiadnom prípade vidieť nechcela.

Môj výstup sa stal pred troma dňami. Od vtedy som nevyšla z mojej komnaty, pretože som ho v žiadnom prípade nechcela vidieť. Nemala som s kým tráviť Štedrý deň, jedine ísť do Veľkej siene na slávnostnú večeru, no to som nechcela, kvôli tomu, že všetci, ktorých som mohla stretnúť, videli môj výstup jednajúci sa o Draca Malfoya.

Povzdychla som si a predsa sa postavila z postele. Obliekla som si jednoduché čierne obtiahnuté šaty a nejaký pár topánok na podpätku.

Nechcela som v deň Štedrého večera preležať vo svojej komnate za to, že som sa hlúpo zaľúbila do Draca Malfoya. Musela som to prekonať. Mohlo by to časom prejsť, len to by som ho nemusela dlho vidieť. Ale čo keby som sa na neho pozrela a znova sa do neho zaľúbila? Ach jaj, bol to začarovaný kruh, ktorý nie a nie prestať.

Keď som vyšla z mojej izby, v klubovni bolo zopár Slizolinčanov nižších ročníkov.

,,Pani zaľúbená ide," poznamenal jeden z nich. Zastala som v chôdzi. Bol to nejaký maximálne piatak. Nahnevane som do neho zaborila moje zelené oči. Stŕpol od môjho pohľadu, dokonca sa jeho spolužiaci prestali aj smiať.

,,Ešte raz budem počuť od teba nejakú poznámku podobného typu, tak ti sľubujem, že to bude posledné, čo spravíš," preťala som nahnevane pomedzi zuby. Ustúpil jeden, dva kroky nazad, pozerajúc sa na mňa so strachom.

,,Ľahko si nájdem, v akej komnate bývaš a neurobiš s tým nič, keď sa tam večer vkradnem a zabijem ťa. Môžem to urobiť ručne, že vykrvácaš, možno bude stačiť len jediné švihnutie prútika a možno kusnutie môjho hada. Čokoľvek, ale bude to jedno. Tvoje silné reči ťa už v ten moment neuchránia," povedala som tŕpko. Videla som, ako sa ma bál, ale snažil sa to skryť, takže nasadil pohŕdavý úškrn.

,,Takže tým sa mi vyhrážaš?" Spýtal sa s pozdvihnutým obočím. Zasmiala som sa.

,,Nie, zlatíčko," povedala som a cítila, ako mi Blake vyliezol z vlasov a začal sa krútiť okolo mojej ruky. Bola som rada, že som s mojim hadom bola takto spojená, že vedel vycítiť, kedy vyliezť. Opäť o niečo ustúpil. Zasmiala som sa nad tým.

,,Ja ťa len a len varujem," povedala som mu. ,,A teraz zmizni skôr, ako vytiahnem prútik," povedala som mu kľudným hlasom. A tak sa okamžite spakoval aj so svojimi kamarátmi. Uškrnula som sa nad mojim malým víťazstvom.

A potom som ho uvidela na schodoch. Oblial ma pot, nepríjemný pocit a hormóny naraz. Zakliala som. Pozeral sa na mňa a ja som sa v momente otočila a začala kráčať smerom do Veľkej siene, no potom som sa v okamihu oškrela a krv dala za Slizolinský gobelín. Keď sa mi otvoril vchod, okamžite som tam vkĺzla.

Ach jaj, nevedela som čo robiť. Nemohla som sa mi vyhýbať nekonečne. Tak to nefungovalo. Keby som aspoň bola z inej fakulty! Skryla som si tvár do rúk a pozerela sa okolo seba. Chcela som upokojiť moje bušiace srdce, ale nedarilo sa mi.

Potom som si na stene všimla niečo podivné na stene. Nebolo to tu už?

Napokon som prišla k tej stene. Zabudla som na Draca a emócie. Teraz ma zaujalo niečo iné.

Qui peritus dolor est, proditione, et potestas, et invenies tenebris magicae potentia. Etiam potentiam suam sumit theloneo, habent aliquantulus of eam hic.

Pozdvihla som obočím. Nechápala som, čo tie slová znamenajú, ale aspoň, že som sa učila latinsky, pretože inak by som toto nevedela preložiť ani podľa nejakej encyklopédie, pretože toto bolo príliš ťažké.