Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

19.

Klamala by som, keby som povedala, že nič ma nebolelo. Bolela ma každá časť môjho tela. Cítila som, ako som mala hrudník zaviazaný v obväzoch. Presne som cítila tie miesta a rany. Vyšiel zo mňa tĺmený ston, ale nikoho pozornosť som zrejme neupútala.

Keď som otvorila oči, zistila som, že nie som sama.

Zvieral mi ruku a spal. Bol stred noci a Draco Malfoy pri mne sedel a držal mi ruku. Trochu som sa pomrvila a zakňučala od bolesti. Ten bok ma neskutočne bolel. Do očí mi vyhrkli slzy a ja som ich nevedela ovplyvniť. Bola som taká nezodpovedná. Vydala som sa do Zakázaného lesa. Čo keby ma tam tí vlci zabili? Pohrešovala by som sa a ak by ma zožrali, nič by po mne nezostalo. Bola som taká hlúpa, že som tam išla. Teraz ma určite vylúčia z Rokfortu. Nebudem mať kam ísť a o pár rokov môj brat ovládne čarodejnícky svet.

,,Bože, ja som tak hlúpa," zamrmlala som a skryla si tvár do vankúša.

A potom som pocítila, ako sa Draco pohol. Stále som dusila moje vzlyky vo vankúši.

A tak mi dopadla jeho ruka na vlasy. Pomaly ma po nich pohladil. Keď som zdvihla k nemu zrak, tváril sa ustarostene.

,,Ani si nevieš predstaviť, aký veľký strach som o teba mal," zašepkal do ticha. Po tvári sa mi skotúľali slzy a ja som smrkla.

,,Draco Malfoy sa o mňa zaujímal? Čím som si to zaslúžila?" Spýtala som sa pomedzi vzlyky a jemne sa pousmiala. Videla som, aký je unavený. Vlasy mu padali do očí, na sebe mal mikinu a rifle a pod očami kruhy, ako keby zopár dní už poriadne nespal.

,,Neviem ako by si reagovala ty. Prišla si celá uplakaná, dotrhaná, mokrá a s niekoľkými ranami, ktoré pekelne krvácali. Takmer som zošalel. Ešte k tomu si aj protestovala, že nechceš ísť do Nemocničného krídla. Ach jaj, Ava. Ja som mal tvoju krv na mojich rukách, na mojom oblečení," povedal šeptom. Síce sa mi po tvári liali slzy, ale poznámke som sa neubránila.

,,Mal si moju špinavú krv na rukách?" Spýtala som sa posmešne. Pokrútil hlavou.

,,Prestaň," zamrmlal. ,,Každopádne... Pred Slizolinčanmi si urobila celkom rozruch. Za jeden deň sa to roznieslo po celom hrade, dokonca sa mi dostali aj také reči, že vraj si zomrela. Bolo to hrozné. Tak som zrýchlil cestou do Nemocničného krídla, keď si mi odpadla v rukách. Tak neskutočne som sa bál, že si vykrvácala. Potom, keď som ťa sem doniesol, Pomfreyová skoro vyskočila z kože, keď ta uvidela. Z chrbátu si mala len živé mäso, tak ťa dodriapali a na boku si mala dva hlboké kusance, z ktorých si stratila neskutočne veľa krvi. Preto si bola dva dni mimo, pretože si stratila veľa krvi. Musela si byť na bruchu, keďže si nemala žiadnú kožu na chrbáte. Potom, Pomfreyka ti dávala nejakú masť na kožu a ona ti narástla, mohla si byť už aj na chrbáte. To tvorenie novej kože bolo tak bolestivé, že dokonca zo spánku si kričala. Poppy povedala, že aspoň, že si nebola pri vedomí. Každopádne by si sa mala vracať už do poriadku, ale Ava, toto mi viac nerob, ani nevieš ako veľmi som sa bál," povedal a pretrel si tvár obidvoma rukami. Povzdychla som si a jednu ruku mu chytila. Okamžite mi dotyk opätoval, nad čím som sa pousmiala.

,,Ďakujem ti, že si mal o mňa strach," šepla som. Pousmial sa aj on.

,,Ty si strašne trdlo. Veľa ľudí malo o teba strach. Bol tu Blaise, Potter, Grangerová a kopu iných Chrabromilčanov. Vyzerá, že si ta obľúbili," povedal mi a jemne sa pousmial. Prekrútila som nad ním očami.

,,Bež spať, Draco. Vyzeráš neskutočne unavene," šepla som a stisla mu ruku. Pousmial sa.

,,To už je jedno. Aj tak už nezaspím. Keď zaspíš ty, zaspím aj ja. Musíš byť unavená, všetko ťa musí bolieť," povedal mi a nespokojne si ma prehliadol.