Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

34.

,,Hm, Ava, nemôžeš na chvíľu?" Zastavil ma Draco po večeri. Začudovala som sa, ale predsa som neisto prikývla. Nevedela som, čo má v pláne, ale dôverovala som mu. Náladu som mala normálnu a dúfala som v to, že mi ju len zlepší. Zaviedol ma do nejakej chodby a keď už sa ujistil, že nikto nie je v blízkosti, otočil sa na mňa.

,,Musíme s tým prestať," povedal mi narovinu. Zvraštila som obočím, pretože som nevedela, čo má na mysli.

,,Čo?" Spýtala som sa. Opäť sa obhliadol a potom do mňa zaboril tie ľadové oči. Ustúpila som. Bála som sa toho, čo mi chce povedať.

,,To, čo máme medzi nami. Blaise niečo tuší a Pansy tiež," povedal mi napokon. Vypleštila som očami, keď som pochopila, že čo má na mysli.

,,To medzi nami myslíš..." začala som, ale nedokončila. Nechala som tú vetu visieť vo vzduchu, čakajúc, ako sa jej uchytí.

,,Tie bozky. Tá naklonnosť. Tie pohľady, všetko," odôvodnil mi. Založila som si ruky na hrudi a ublížene sa na neho pozrela.

,,Myslela som si, že..." začala som potichu, no opäť som vetu nedokončila. Do očí sa mi nahrnuli slzy, telo sa mi roztriaslo a v hrdle sa mi zasekla hrča.

,,Prečo sú Pansy a Blaise problém?" Spýtala som sa trasúcim sa hláskom, ale potom mi to ako keby docvaklo.

,,Ty sa snáď hanbíš za to, čo máme medzi sebou?" Spýtala som sa šepkajúc. Jeho tvár mi dávala zápornú odpoveď, no jeho oči hovorili presný opak.

,,Takže všetky tie rečičky, tá noc, tá astronomická veža, tá zlatá strela," vyjachala som zo seba nechápajúc. Hnev a zúfalosť vo mne rástli a ja som sa snažila vyjachať všetko, čo som mala na jazyku, ale bolo toho toľko veľa, že som nevedela kde začať.

,,Načo si to potom robil, keď si vedel, že to takto zhorí z tvojej strany?" Spýtala som sa s trasúcim sa hláskom. Chcela som hovoriť viac, ale vydala som zo seba len túto jednu vetu.

Dracovi to bolo nepríjemné, pozerať sa na mňa, pokým sa mi slzy rynuli po tvári. Moje vnútro sa trešťalo z toho dôvodu, že som sa skutočne do Draca Malfoya zamilovala. Problém bol v tom, že celý čas vo mne horela malá nádej, že niečo medzi nami skutočne je a aj bude. Dokonca sa aj on tak správal! Nebolo to, že ja som bola tá naivná. Jednoducho ma namotal a odhodil. Vraj za to, že sa za mňa hanbil. Bolo to na smiech a plač zároveň.

,,Sľúbil si mi, že mi neublížiš," povedala som na obranu, čakajúc, že možno predsa pozmení svoj názor. Ale problém bol ten, že nič z toho sa nedialo. A ja som stále stála oproti nemu a plakala ako malé usmrkané dieťa. Bola som na smiech, že som bola naivná. Mohla som vedieť, že si so mnou len hrá. Ale keď to tak dobre zastieral...

Zahanbene pokrútil hlavou.

,,Nie, Ava..." pošepol nevinne. Pokrútila som hlavou a utrela si ďaľší potok sĺz, ktorý sa mi púštal po studených lícach.

,,Klamal si mi do očí, že nie som handra! Klamal si mi! Načo to bolo dobré? Aby si ma skutočne zranil? Povedz mi, Draco, načo to bolo dobré," pošepla som uplakaným tónom. A tak som sa vydala preč. Zachytila ma jeho ruka, ktorá ma nijako nechcela a nechcela pustiť, i keď som so sebou silno mykla.

,,Pusti ma. Sľúbil si mi, že ma kurňa nezraníš! A pozri! Plačem tu na chodbe ako taká naivka, pretože som ti tomu žvástu uverila! Nechápeš Draco?" Spýtala som sa, plakajúc o niečo silnejšie.

,,Treští sa celé moje vnútro. A ty si veľmi dobre vedel, že som do teba zamilovaná. Takže ak si ma chcel zlomiť, za to, že ti môj brat niečo spravil, nech sa páči. Vydarilo sa ti to a excelentne," povedala som a konečne sa mu vytrhla zo zovretia a úspešne začala kráčat od neho preč. Musela som prejsť okolo Veľkej siene a ako naschvál, zrazila som sa s niekym.