Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

32.

,,A teraz ako vylezieš?" Zasmiala som sa nad Dracovým pohľadom. Zmätene sa obhliadol a ja som svoju tvár radšej skryla do vankúša, aby som sa ubránila smiechu.

Áno, strávili sme spolu noc. Bola to najlepšia noc akú som kedy zažila. Spala som tak dobre, ako nikdy. A Draco zrejme tiež, pretože sa na mňa usmieval. Nič iné okrem bozkov sa medzi nami nestalo a bola som za to rada. Stále mám u Draca istý spôsob nedôvery.

,,Netuším. To je skôr otázka, že či chceš, aby ma niekto videl alebo práve naopak," povedal mi s úškrnom. Pokrútila som nad ním hlavou.

,,Možnosť číslo dva. Ja pôjdem do kúpeľne a ty sa skús ako tak obliecť. Potom ti poviem, či je vzduch čistý," povedala som. Prikývol, tak som opatrne vyšla z postele. Na tej svojej spala Pansy. Astória tu nebola.

Keď som zaliezla do kúpeľne, vzdychla som si. Tak neskutočne som sa zamotávala, opäť. On mi motal hlavu stále dookola a ja som vedela, že dlho to už takto nevydražím.

Po tom, ako som si umyla zuby, vošla som do izby. Stŕpla som, pretože Pansy stále spala. Strčila som hlavu pomedzi závesy mojej postele.

,,Pansy spí. Môžeš to risknúť, ak sa nebojíš," povedala som mu. Zrejme nebol spokojný s touto možnosťou, ale predsa prikývol a postavil sa. Keď vyšiel spoza závesov a stál už mimo mojej postele, posledný raz sa na mňa usmial a napokon odišiel.

Ach jaj, moje celé vnútro sa chvelo kvôli tomu, že skutočne mi začínal liezť pod kožu. A bála som sa, že aj ja jemu.

Po tom, ako som sa obliekla, som vytiahla zo šuflíka Blaka. Spravila som mu tam pelech z kúsku vankúša, čož si obľúbil.

,,Ale ahoj," prihovorila som sa mu, pokým sa mi začal obkrúcať okolo ruky.

,,Nejaká dobrá nálada," zasyčal na mňa. Mykla som nad ním plecami, ale aj tak mi úsmev neschádzal z pier.

Odobrala som sa na raňajky pár minút po tom, ako sa Pansy zobudila. Lomcovala so mnou dobrá nálada. A to len kvôli Dracovi Malfoyovi, ktorý so mnou strávil jednu stúpidnú noc.

Flashback:

,,Prečo si tu? Ja ťa vôbec nechápem, prečo toto robíš," povedala som mu, pokým som si položila hlavu na jeho hruď. Jeho ruka dopadla na môj bok a tým si ma k sebe pritisol bližšie.

,,Povedal som ti, že si niektoré veci musím objasniť. Ujistit sa a tak," povedal tichým hlasom.

,,Ale ak chceš, odídem," povedal mi. Zasmiala som sa.

,,Veľmi dobre vieš, že mi to nevadí, že si tu. Takže je to len na tebe, či tu chceš byť," povedala som mu. Zostal ticho, takže zrejme tu chcel zostať.

Potom som zacítila zvierajúcu bolesť. Znova ich zvolával. Draco sa na mňa pozrel so zvrašteným obočím. Zrejme chcel odísť, pretože sa posadil.

,,Draco, predomnou s tým nemusíš utekať. Ľahni si," povedala som mu a zatlačila do jeho hrude.

Napokon som vystrčila ruku zo závesov a z druhého šuflíka vytiahla malú ampulku s lyžičkou.

,,Jedna lyžička a bude ti lepšie. Dôveruj mi," povedala som mu prísne, pokým sa na mňa mračil. Napokon som na lyžičku nakvapkala roztok a donútila ho prehĺtnúť.

Vedela som, aký pocit zažíva. Po tele sa mu s istotou rozptýlilo teplo a bolesť prestala. Udivene sa na mňa pozrel.

,,Dostala som to od Snapa. Uvidel moje znamenie a zrejme vedel, aké to je, keďže aj on je smrťožrút," povedala som mu a ampulku odložila.