Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

66.

,,Dobre, takže teraz sa mám odmiestniť normálne za zlatým triom?" Spýtala som sa zmätene. Prikývol. Nevedela som, prečo odomňa niečo takéto chce. Úplne som to nechápala.

,,Alebo k Severusovi. Je to jedno, ale už ťa tu viac ukrývať... bolo by to riskantné, zlato," povedal mi. Prikývla som.

Od toho, ako bolo zlaté trio na Manore uplynuli tri dni. Bola som už vcelku v pohode. Mala som na sebe zopár modrín, ale všetky rany sa premenili na jazvy, čož bolo v poriadku. Nespokojne som sa pozrela na svoje predlaktie.

Zradkyňa...

Vedela som, čo som bola. Ale to nemenilo môj účel, zabiť Toma. Už to bolo blízko. Snažila som sa na bitku na Rokforte pripraviť dostatočne, aby som nielenže zneškodnila čo najviac jeho následovnikov, ale aj aby som ochránila našich a aj to, aby som sa dostala do samého jadra bitky, čo bol bez pochýb Tom. V žiadnom prípade som ešte Harryho nemohla informovať o horcruxoch, o ktorych nevedel. Nemala som ani potuchy, ako mu to poviem, obzvlášť kedy, ale vedela som jediné. Že vtedy, keď mu to budem mať povedať, tak mu to poviem. Spoliehala som sa na svoju intuíciu, dúfajúc, že mi dá nejaký signál, že je ten správny čas. Povzdychla som si.

,,Takže Belle čo poviete?" Spýtala som sa. Draco sa poškrabal na zátyklu a potom ma povzbudzujúco chytil za ruku položenú na mojej nohe.

,,Mala si na sebe zahaľujúce zaklínadlo. Nemá šancu vedieť, že ty si nejaka Bonesová, ktorá chodí na smrťožrúcke schôdze, dobre? Jednoducho jej povieme, že ťa dorazila, to je všetko. Budeš jej úplne ukradnutá. Schôdza sa našťastie od toho incidentu ešte neodohrala, takže si v suchu," povedal mi. Prikývla som. Mal pravdu. Bolo to celé celkom slušne vymyslené a Bellatrix bude jedno, čo sa so mnou stane, pretože už predtým ma na dlážke Malfoy Manoru chcela doraziť, bez ohľadu na to, aby vedela, kto som. Keby ma vtedy zabila, mám pocit, že čarodejnícky svet by prepadol do rúk môjmu bratovi. Iste, nemôžem si toľko o sebe myslieť, ale predsa... ja som tu tá, ktorá by mala zničiť Toma Riddla. A som s tým sto percentne stotožnená.

,,Dobre. Dobre teda, tak ja teda pôjdem," povedala som. Mali sme aj plán, ako sa do Lastúrového domčeku dostanem. Všetko bolo tak dobre vymyslené, že som sa bála, že kedy sa niečo pokašľe.

,,Estie," zamrmlala som meno škriatky Malfoyovcov. Škriatka sa na moje zavolanie objavila a ihneď sa ako vždy uklonila.

,,Čo si pani želať?" Spýtala sa zdvorivo.

,,Prosím ťa, odmiestni ma do Lastúrového domčeka," povedala som. Škriatka si pýtala neverbálne povolenie od Draca a keď chlapec mlčky prikývol, škriatka sa mi uklonila.

,,Iste, pani," povedala. A Dracom sme sa pomerne naraz postavili. Pozrela som sa na neho a jediné, čo som sa vzchopila urobiť, bolo to, že som sa mu nahrnula do náruče. Nasala som do nosa jeho vôňu a užívala si posledné chvíle toho, ako som s ním. Vedela som, že najbližšie sa pravdepodobne stretneme až na Rokforte. Preto som si snažila tento pocit zafixovať a stisnúť v pamäti. Bála som sa o neho viac ako o mňa. Viacmenej išlo o ten pocit strachu, že čo keď sa už viac nestretmeme... musela som vyhnať tieto myšlienky z hlavy. Určite sme sa nevideli posledný raz. Snáď...

,,Musím ísť, Draco," zamrmlala som, keď ma nechcel pustiť. Vyšlo z neho pridusené ,,Viem" a potom ma už púšťal. Nezostala som dlho bez jeho dotyku, pretože v momente sa chopil mojich pier. Zapriadla som od tepla, čo sa vo mne hromadilo, ale hlavne otriaslo so mnou preto, lebo sme s Dracom postúpili vo vzťahu omnoho ďalej. Takže teraz sa vo mne nielen hromadila láska, ale aj vášeň a pocit túžby, ktorý vedel uhasiť len a len on.  Pred pár dňami mi to aj dosvečil. Odvtedy sa stal už úplnou mojou drogou. Či psychickou či fyzickou. Mala som ho chuť sotiť do postele a vychutnať si tu vášeň znova. Škoda že už sme nemohli.