Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

44.

,,Draco, opakujem ti asi po stý raz, že jednoducho to je v poriadku," povedala som mu, keď sme opäť kráčali do Núzdovej miestnosti. Letmo sa na mňa pozrel a potom si povzdychol.

,,Veď ja viem, no mám z toho zlý pocit," priznal sa mi. Prikývla som.

,,Ja ťa chápem a obidvaja vieme, aké následky to bude mať, ale vieme aj to, že to je v poriadku. Má sa to stať, Draco," dohovorila som mu. Opäť letmo prikývol. Napokon sme prišli k danej skrínke. Trochu stŕpol pri pohľade na ňu a ja som ho chápala.

Stále ho chcel môj brat zabiť. Vedela som, že som ho utešovala a neustále mu pripomínala to, že ja to nedopustím, no i tak sa nejako bál. Bolo to v poriadku, ale aj tak som vedela, že to nedovolím Tomovi, aby mi opäť zobral niečo, čo mi je tak drahé. Viac nie. Vždy ma pripravil o niečo, na čom mi záležalo. A ja som ho za to tak nenávidela. Za všetko som ho nenávidela a to ma len podporovalo v tom, aby som sa jo chystala zabiť.

,,No na hodine o Magických predmetoch sme sa učili o tejto skrínke," povedala som, keď som otvorila jej dvere.

,,Síce sa prestali vyrábať a celkovo existovať, ale učili sme sa o nej. Tu vzadu v skínke by mala byť taká magická hrčka, ktorá skrínku poháňa. Ak je červená, skrínka funguje, ak je zelená, je poškodená, ale dá sa opraviť a ak je čierna, skrínka je načisto pokazená. Tak poďme to zistiť," povedala som a načiahla sa po boku skrínky. Keď som nahmatala guličku, vysunula som ako keby malí šuflíček, v ktorom bola malá magická hrčka. Bola zelenej farby, ale časťami sa menila na červenú. Pousmiala som sa.

,,Vidíš, už sa to momentami premieňa na červenú. Sme na dobrej ceste," povedala som mu smelo a položila si ruku na jeho rameno.

,,Uvidíš, pochvália ťa," povedala som s úsmevom. Jemne mi ho opätoval a napokon si povzdychol.

,,Čo teraz?" Spýtal sa ma. Prikývla som a z vrecka vybrala malú látkovú servítku, v ktorej som doposiaľ mala zabaleného malého vtáčika. Keď som ho zobrala do ruky, vystrašene začvirikal.

,,Musíme vyskúšať, či tá skinka dokáže prenášať niečo živé. Predsa nechceme, aby smrťožrúti v tej skrínke zomreli. No takže," povedala som a vtáčila položila do vnútra skrínky. Švihnutím prútika som mu zaviazala krídielka, nech neuletí.

,,Tak a teraz zapečatíme," povedala som a skrinku zavrela. Keď som otočila kľúčkou, potichu dvere cvakli.

,,Harmonia Nectere Passus," pošepla som. Formulku som ešte zopár razy povedala, aby zaúčinkovala. Keď som otvorila dvere, vtáčik tam nebol.

,,Borgin ti dal pokyny?" Spýtala som sa. Pomaly prikývol.

,,A čo ti napísal do listu?" Spýtala som sa. Draco sa zamyslel a potom mi odpovedal.

,,Nič také, len že dnes to mám skúsiť s niečim znova. Dajú mi nejaku odozvu na to a ráno mi pošlú list, že čo ako fungovalo a aké sú následujúce pokyny. Už to opravujem celý školský rok. Už by sa konečne mohlo podariť. Každopádne, za mesiac je koniec školského roka a dovtedy to musíme opraviť, inak..." začal, ale ja som ho okamžite zastavila.

,,Žiadné inak nebude," povedala som nadurdene a zavrela skrínku. Po zopakovaní formulky som dvere otvorila. Bol v nich mŕtvy vtáčik. Nevedela som, či to neprežil, alebo ho zabili. Každopádne som sa pozrela na Draca. Tŕpko sa pozeral najprv na vtáčika a potom na mňa.

Povzdychla som si a vysunula šuflík z boku skrínky. Okamžite som sa usmiala.

,,Skínka je takmer opravená, pozri," povedala som a poukázala na magické kĺbko, ktoré žiarilo na červenú a malo len malú plochu zelenú. Draco sa nahol ponad moje plece a keď to uvidel, okamžite si vzdychol a tým sa trošku uvoľnil.