Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

13.

,,Hej, Ava!" Zakričal na mňa Malfoy. Strhla som sa. Zmätene som sa obhliadla a napokon sa pozrela do jeho očí.

,,Čo ti dnes je? Si nejako mimo," povedal mi. Po tom včerajšku, čo som našla tú miestnosť, nevedela som zaspať. Prebdela som celú noc, rozmýšľajúc nad tou miestnosťou. Preto mi dnes oči ubiehali a ja som sa nevededela sústrediť na nič. Na včerajšie doučovanie som s Malfoyom ani nešla, nejako stupídne som sa vyhovorila, čož už ani nepamätám ako.

,,Uhm, prepáč... Dnes som nejaká nesvoja," povedala som unavene a pretrela si oči. Malfoy sa na mňa otázne zadíval.

,,Čo sa deje? Niečo s Blaisom?" Spýtal sa ma. Pokrútila som hlavou a potom zvraštila obočie.

,,Čo sa vlastne zaujímaš, Draco?" Spýtala som sa. Povzdychol si.

,,Lebo viem, že keby to bolo naopak, tiež by si sa zaujímala," povedal mi. Mal pravdu. Zaujímala... Ale toto bolo iné... Ja som bola tá, čo vždy vyzvedala, nie Draco Malfoy. Ale nemohla som mu jednoducho povedať, že som našla tajnú miestnosť našej fakulty a ja som pravdepodobne posledná, čo sa tam dostane, teda ak moje deti, ktore ak budem mať, zdedia môj Salazarský pôvod.

,,Proste len som zistila jednu vec, ale nemôžem ti to povedať. Nepochopil by si to a musela by som ti porozprávať všetko. Čož nie je až také ľahké..." povzdychla som si. Zadíval sa na mňa čudesným spôsobom.

,,Tak choď za niekym, kto o tom vie. Možno ti s tým pomôže," povedal mi s myknutím pliec. Vtedy mi to docvaklo... Jasné, mohla som ísť za Dumbledorom...

,,No ako si na tom? Už si sa to naučil? Chápeš tomu vlastne?" Spýtala som sa ho a postavila sa. Oprela som sa o lavicu hneď vedľa neho. Pozrela som sa do papierov v jeho rukách.

,,Hej, všetko na mieste. Ak potrebuješ si ísť oddýchnuť, kľudne choď. S doučovaním môžeme už skončiť. Ja si to pred spaním ešte prečítam a to je všetko. Choď sa vyspať, vidím, aká si unavená," povedal mi a pozrel sa mi do očí. Trochu som sa usmiala.

,,Teraz na mňa rozprávaš, ako keby sme boli priatelia," podpichla som ho. Pokrútil hlavou.

,,Obidvaja vieme, že priatelia tak úplne nie sme, ale dá sa to tak istým spôsobom považovať. Myslím si, ža už si sa mi dostala pod kožu dosť, aby som pripustil, že sme ako keby priatelia," povedal mi. Prekvapivo som na neho vypleštila oči.

,,Čo sa deje s tebou, Draco?" Spýtala som sa užasnuto. Pokrútil nadomnou hlavou a mykol plecami.

,,Nič také, len som si uvedomil, že mi chceš pomôcť. A síce to moje ego veľmi zle znáša, že si nechávam pomáhať... Nie je to také zlé mať niekoho takéhoto pri sebe," povedal. Užasla som.

,,Kto si a čo si spravil s Dracom Malfoyom?" Spýtala som sa. Prevrátila nadomnou očami.

,,No tak prepáč, radšej budem neustále na teba odporný!" Povedal. Zasmiala som sa nad ním.

,,Dobre, dobre, prestaň," povedala som.

,,Som rada, že viem, že nie si iba ten arogantný chlapec," povedala som úprimne. Založil si ruky na hrudi.

,,Ale mohol by som," priznal sa. Prekrútila som nad ním očami a povzdychla si.

,,Naozaj ti nebude vadiť, keď to dnes zabalíme?" Spýtala som sa nevinne. Pokrútil hlavou. Ja som sa na neho usmiala a začala si baliť veci.

,,Ďakujem. Budem musieť ísť ešte za Dumbledorom," povedala som. Trochu zmeravel, keď som spomenula jeho meno, ale predsa prikývol.

Pobalila som si všetky veci a rozlúčila sa s Dracom. Nešla som ihneď za Dumbledorom. Musela som sa ísť ešte pozrieť za Slizolinský gobelín do jednej veľmi známej miestnosti.