Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

28.

Poznáte ten pocit, kedy sa cítite tak nejak... šťastne?

,,Aké to tam bolo? Čo bolo iné? Porozprávaj mi niečo," popohnal ma Draco. Sedeli sme na Astronomickej veži a pomaly už svitalo. Opierala som sa o jeho hruď a... A bola šťastná.

Od mojej poslednej návštevy Astronomickej veži ubehli asi dva týždne. Začali nám nakladať v škole haldy projektov, čiže popri tréningoch a učeniu som si na plavovlasého chlapca nenašla času.

Dnes sme sa streli nad ránom, veľmi skorým ránom, v klubovni a rozhodli sme sa vybehnúť práve sem na Astronomickú vežu. Sedeli sme tu už tak dlho, že už svitalo. Za chvíľu bude vychádzať slnko a nový víkend na Rokforte bude oficialne počatý.

,,Bolo to hrozné. Rokfort nemal fakulty, bol drsný režim. Neboli nijaké zakázané kliatby. Do Azkabanu boli posielaní muklooderní čarodejníci, alebo čarodejníci, ktorí si ich zastávali. Denne sa zabíjalo toľko ľudí... Ja som sa mala vcelku fajn, pretože som bola Tomová sestra, ale neviem si predstaviť, čo by som robila, keby som nebola. Ten svet bol hnusný a odporný. Konali sa verejné popravy, mučenie na smrť. Hrozné. Najpouživanejšie zaklínadlo bolo s istotou Cruciatus. Raz ma mučili tak dlho, že som od vyčerpania odpadla," priznala som sa. V očiach sa mi nahromadili slzy. Keď si to Draco všimol, cítila som, ako jeho stisk bol silnejší. Trošku som si odkašľala a pripravila sa na ďaľšiu várku slov.

,,Nevedela som si zvyknúť na to, aké to tu je super a iné. Je mi jasné, že čochvíľa bude vojna, ale je to o tisíckrát lepšie," povedala som napokon. Vzdychla som si a pritisla sa na neho. Bolo mi to už jedno. Vedel, že som do neho zaľúbená. A po tom bozku pred dvomi týždňami sa mi zdalo, že mu to ani nevadí.

Mal cezomňa prehodenú ľavú ruku a tak nejak som tušila, že pod ňou niečo skrýva. Pomaly som sa načiahla po gombíku na košeli.

,,Čo robíš?" Spýtal sa ma ustrachane.

,,Ja viem, Draco," pošepla som a gombík mu odopla. Cítila som, ako stŕpol. Nevedela som naisto, že je smrťožrút, ale myslela som si, že áno. Inak by takto nereagoval.

Pomaly som mu začala vyhŕňať rukáv košele... A mala som pravdu. Na jeho predlaktí sa rysovalo presne také znamenie, ako na mojom. Keď som sa na neho otočila, hlavu mal pootočenú druhým smerom a oči pevne stisnuté.

Zapadlo mi to všetko dokopy. Preto nemohol spávať. Preto mal nočné mory. A aj preto som sa s ním opila vtedy v klubovni. Pretože obidvaja sme nevedeli spať kvôli znameniu.

A tak som sa nahla a pobozkala ho naň. Pomaly som sa mu dotkla perami pokožky na predlaktí, kde sa mu črtalo znamenie.

Zopakovala som to. Znova a znova, pokým som perami neprešla po celom znamení.

Keď som bola hotová, otočila som sa na neho. Jeho oči sa do mňa vpíjali ako atrament. Nečakal odomňa takého gesto. Pomaly som sa posadila oproti nemu a usmiala sa.

,,Nevadí ti to? Že som smrťožrút?" Spýtal sa potichučky, ako malý bezbranný chlapec. Smutne som sa na neho usmiala.

,,Neviem, čo spravil tebe a tvojej rodine, ale pochybujem o tom, že si s tým súhlasil. Vieš Draco, tak nejak som to čakala," šepla som potichu. Pokrútil hlavou.

,,Keby si len vedela..." pošepol mi naspäť.

,,Tak mi to povedz," popohnala som ho. Stŕpol nad mojim pohľadom, až napokon odvrátil zrak.

,,Vôbec sa toho neštítiš? Že patrím medzi stúpencov niekoho, koho tak veľmi neznášaš?" Spýtal sa ma. Pokrútila som hlavou a napokon siahla po mojom rukáve. Pomaly som ho začala vyhŕňať, až sa objavilo také isté znamenie. Znamenie Pána zla.