Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

53.

Teraz som to cítila. V žilách mi pulzoval adrenalín, keď som sa pozrela na seba v zrkadle. Vyzerala som bojovne. Mala som na sebe veci, ktoré som nosila po jeho boku... Bol to top na pevné zväzovanie v zadu, priliehavé čierne nohavice a teplý, no ľahký plášť. Vlasy mi dopadali na plecia a ja som sa na seba pozerala pyšne. Chcela som ho zabiť tak neskutočne...

,,Blake, musíš sa mi pevne držať vo vlasoch, pretože budeme letieť," povedala som mu. Chápavo zasyčal a skryl sa do nich. Povzdychla som si a pokrútila si prsteňom. Ako veľmi mi chýbal...

,,Dnes to bude ostré, vieš o tom?" Spýtal sa ma môj profesor. Keď som sa na neho pozrela, pomaly som prikyvla.

,,Áno, viem... Lenže ja ho chcem zabiť a to pochopiteľne bude drsné," povedala som s jemným smiechom na odľahčenie situácie, no do smiechu mi skutočne nebolo... Mala som strach. Nebol to zrovna že strach, ale nevedela som, že do čoho tak úplne idem.

,,Tak to teda áno... Smrťožrúti vedia, že sa dnes sťahuje Potter. Buďte opatrní, pretože tam ideme... Nemôžeme to už odložiť, bolo by to príliš nápadné, Pottera musíte presťahovať dnes, inak podozrenie môže padnúť aj na mňa," povedal mi Severus Snape. Chápavo som prikývla.

,,Myslíte, že ho dostanú?" Spýtala som sa. Mohla som byť zo Slizolinu a sestra Voldemorta, ale jednoducho keď som vedela, že ten chlapec ho nedokáže poraziť, bála som sa o ten fakt, že by ho napríklad uniesli a týrali. To si nezaslúži takmer nikto....

,,Nie, určite nie. Ako poznám Fénixov rád, s istotou vymyslia niečo, čo nás smrťožrúťov zmätie, prípadne zneistí alebo tak," povedal mi Snape. Chápavo som prikývla a napokon do rúk uchopila metlu. Áno, poznala som dnešný plán, ale Snapovi som to nepovedala už len z princípu, že nikdy človek nevedel, kto na neho použije Veritaserum. Alebo som mu to jednoducho nechcela prezradiť a čo...

,,Dobre, musím ísť, už meškám," povedala som uprimne. Rýchlo prikývol.

,,Bojím sa, profesor," povedala som napokon. Zasmial sa.

,,Ach jaj," pokrútil nadomnou hlavou. ,,Však si Riddlová," povedal mi. Prikývla som a trochu sa usmiala.

,,Áno, ja som Riddlová," prisvedčila som samej sebe a v ten moment som sa odmiestnila do malého domčeku, kde to malo celé započať. Vyzeralo, že všetci su už prítomní.

Neunuvala som sa klopať, ihneď som tam vtrhla. Sál zo mňa rešpekt, keď som otvorila dvere od domu. Všetci mali zraky na mne a ja som sa na tom povoľky usmiala a napokon sa tŕpko na nich zahľadela.

,,Snáď nemeškám," povedala som a metlu oprela o stenu. Fénixovia nevyzerali prekvapene, len niektorí, ktorí zrejme nečakali, že sa objavím, ale najviac zostalo prekvapené zlaté trio.

,,Tá čo tu robí? Prišla si to tu obzrieť a potom čo? Poletí za svojim smrťožrútskym frajerom a ten to nažaluje samotnému Veď-Viete-Komu!" Povedal nahnevane Ron. Povoľky som sa na tom zasmiala a pristúpila.

,,Veď-Viete-Kto?" Spýtala som sa so smiechom a pozrela sa na ľudí okolo.

,,Tak nazývate môjho bratčeka?" Spýtala som sa so smiechom ľudí naôkol. Videla som, ako by Hermiona veľmi rada niečo dodala, ale nemohla. Stále bola pod mojim kúzlom.

,,Bratčeka?" Spýtal sa Harry Potter. Vytiahla som prútik a švihla nim Mioniným smerom. Ďakovne sa na mňa pozrela.

,,Ďakujem... Chcela som to povedať už dávnejšie, ale nemohla som," povedala všetkým. Potom sa ozval Remus Lupin.

,,Ty si o tom vedela?" Spýtal sa jej. Krátko prikývla, ale slova som sa uchytila ja.

,,Áno, povedala som jej to, ale nemohla to nikomu povedať, totižto som ju začarovala," povedala som nervózne. Niektorí na mňa zazreli, iným to bolo jedno.