Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

26.

Predstavte si to, že ste dva dni zavretý mimo civilizácie, žijete len na vode a to je všetko. Plačete celé hodiny a vyčítate si svoju existenciu.

Verte mi, ja som si to nepredstavovala, ale skutočne prežívala. Tak neskutočne som sa neznášala. Od toho incidentu s Dracom ubehli dva dni. Pozrela som sa do tlejúceho ohňa a pocítila opäť slzy na mojej pokožke.

Plakala som neustále. Od nedele, až po dnešnú útorkovú noc. Bolo mi to jedno, že nechodím na vyučovanie. Vedela som jedinú vec. A to bolo to, že neznášam svoje odporné meno. Svoju odpornú krv, ktorá je čistá a aj s kvapkou tej Salazarovej. Radšej by som bola muklooderná, ako čistokrvný potomok Salazara Slizolina a sestra jedného z najväčších čierných mágov vôbec. Cítila som nechuť voči samej sebe. A bolo to asi aj oprávnené.

,,Tak veľmi ťa neznášam, Tom," začala som hovoriť do ohňa, ako keby tam bol. Veľmi dobre som vedela, že tam nie je. Nikto tu so mnou nebol. Len ja sama s mojimi myšlienkami, ktoré ma privádzali do šialenstva a zúfalosti zároveň.

,,Preboha, som len dieťa," zaplakala som a skyla si tvár do rúk. Moje telo sa triaslo, bola som vyčerpaná a zúfala. Mala som chuť si tu ľahnúť a počkať, kým zomriem. Tak neskutočne som sa v tento moment nenávidela.

,,Raz si mi povedal, že i tak moc ovládne všetkých. Rozdiel je v tom, že sa musíš rozhodnúť, či budeš ovládaný mocou alebo ty budeš tá moc, ktorá ostatných ovládne. Ty si bol tá moc. Privádzal si ma do šialenstva. Bol si tá osudná moc a ovládol ma ako svoju bábiku, pričom som s tým nemala čo robiť. Chcel si so mnou manipulovať ako so všetkými, ale vedel si, že ma nemôžeš zabiť, pretože ja som mala prevziať tvoju nadvládu. Tak veľmi som sa toho štítila a dávala som ti to aj pocítiť a ty si mi to dal pocítiť naspäť," zaplakala som a utrela si slzy.

,,Tie hodiny Cruciatu, čo som zažila," povedala som a obranne sa stiahla do malého kĺbka.

Mohli ste byť neviem aký drsný človek, ale keď ste dostávali hodinu Cruciatu, verte mi, báli by ste sa aj vy. Pamätám si, keď ma raz mučil tak dlho, pokým som neodpadla. Potom som bola mimo dva dni, taká som bola vyčerpaná.

,,Bol si sviňa. A ja neviem, ako ťa zastavím. Bojím sa toho, že s tým nič nespravím. No uvidíš, sľubujem ti, že spravím čokoľvek, aby som akokoľvek znížila šance toho, že budeš vládnuť. A to sľubujem tak, ako sa Riddlová volám," povedala som zapreto. Napokon som sa pobrala ku knižnici a zobrala si jednu knihu do ruky, aspoň aby som sa nejako odreagovala od tejto zlej nálady.

Nuž, bola som nepekne sklamaná, pretože kniha bola falošná. Bola to presne taká istá atrapa, ako tá, v ktorej som našla ten časovrat u Malfoyovcov.

Bola som už tak vysílená, že zo mňa nevyžarovala nijaká emócia. A tak som s kamenným výrazom otvorila atrapu. Zostala som prekvapená.

Bol to nádherný náhrdeľník so zeleným drahokamom. Pousmiala som sa a dúfala, že sa v ňom neskrývala nijaká temná mágia. Napokon som ho odopla a nasadila si ho. Nič sa neudialo, tak som usúdila, že to je v poriadku.

Švihnutím prútika som si rozložila sedačku a prikryla sa. Pozerala som sa to prítmia. To, že tu nebola úplna tma mal na svedomí oheň, ktorý pomaly ale isto dohorieval.

Keď som sa otočila smerom do miestnosti, napadlo mi, ako Tom musel vyzerať za čias na Rokforte. Povzdychla som si a opäť sa zababušila do prikrývom a o pár minút pohľahla spánku.

Ráno, keď som sa zobudila, nemala som o nič lepšiu náladu ako včera. Obracala som sa v posteli a povzdychla si. Napila som sa z pohára vody a úplne zabudla na hlad. Zo začiatku som cítila, že som hladná, ale neskôr tento pocit pominul a ja som ho úspešne ignorovala.