Zradkyňa ✔ [HP FANFICTION]

65.

Mali ste niekedy pocit taký, že zomierate, ale zrazu z ničoho nič sa pretrhnete, s myšlienkou, že sa vám to zdalo, no to nie je pravda. Všetko sa to odohralo, len s tým rozdielom, že už to prešlo a vy máte na to len spomienku, jazvy a rany.

Keď som pootočila mojou hlavou, zasiahla ma taká bolesť, že v očiach som v okamihu ucítila pálenie neuprosných sĺz, raziacich sa z mojich očí.

Moje ruky boli obviazané v obväzoch taktiež aj brucho. Nevedela som si presne vybaviť, čo sa stalo, ale vedela som jediné. A to bolo to, že som takmer zomrela. Nadýchla som sa, ale moja hruď bola ťažká, i keď na nej nič nebolo. Odkašľala som si. A v ten moment mi líco zahrialo teplo, šíriace sa z jeho dlane.

,,Och, Ava," zapriadol unavene. Moje viečka boli také ťažké, ale i tak som ich premohla a pozrela sa na neho. V jeho očiach sa črtal strach láska a úlava zároveň. Nech ma bolel celý človek akokoľvek, predsa som sa premohla a ruku zdvihla k tej jeho a stisla mu dlaň položenú na mojom líci.

,,Draco," oslovila som ho chrčiacim hlaskom. Moje hlasivky boleli, taktiež celý krk. Ihneď som si ho vytrašene chytila. Draco mi ruku zovrel a odtiahol.

,,Nechytaj si to. Zostali ti tam pekné modriny od Scabiora a Belly, ako ti ten náhrdelník strhla," povedal mi smutne. Zachmúrila som sa.

,,Je mi ľúto, že to takto dopadlo. Mala som byť viac opatrná, bola to moja vina..." chrčala som previnilo. Draco ma zastavil, že položil jeho pery na tie moje. Zamrnčala som slasťou. Milovala som jeho celého, ale momentálne ma všetko tak veľmi bolelo, že najviac, čo som dokázala spraviť, bolo zájsť mu rukou do vlasov. Mal ich hebké, ako vždy...

,,Nie je to tvoja vina, Ava. Zvládla si všetko veľmi dobre. Nevyčítaj si nič. Ja by som mal byť ten, čo je na vine. Nespravil som nič pre to, aby som zabránil Belle, aby ti spravila toto," povedal mi a prešiel rukou po obväze na pravej ruke. Vedela som, na čo naráža. Tam mi Bellatrix totižto vyryla jedno vystihujúce slovo na moju osobu. Zradkyňa.

,,Nie, Draco, nemal si čo spraviť," povedala som mu utešujúco. Pokrútil hlavou. Snažil sa protestovať, ale do miestnosti niekto vstúpil. Bola to Dracova mama, ktorej zrejme môžem ďakovať za záchranu môjho života.

,,Tak si sa už prebrala," povedala mi lenivým hlasom. Vyhnala svôjho syna z miesta, na ktorom sedel, a sadla si na ten kraj postele ona. Kým mi roztrihávala obväz na bruchu, spýtala sa ma kľudným hlasom.

,,Ako sa cítiš?" Povzdychla som si. Bolo mi úplne hrozne, ale nepovedala som jej to až tak pramočiaro.

,,Mohlo to byť aj lepšie," povedala som s jemným syknutím od bolesti.

,,Povedz mi všetko. Čo ťa bolí a tak ďalej, nech viem, čo ti za lieky mám dať. Keď už sme ťa takto nenechali zomrieť, už nech si čím skôr v normále. Takže ešte raz sa spýtam... Ako sa cítiš?"

Povzdychla som si. Narcissa Malfoyová sa so mnou skutočne nekašľala. Zároveň som za to bola rada, ale zároveň sa mi k tejto žene budoval rešpekt. Či už z jej chladného pohľadu alebo ešte z chladnejšieho prístupu. Predsa som jej venovala smelý pohľad, ale stále sa na mňa pozerala ako ľadovec. Prevrátila som očami vo svojom vnútri a napokon jej na otázku odpovedala.

,,Bolí ma brucho. Neskutočne. Strašne ma bolí aj krk a v hlave mi treští. Zle sa mi dýcha a dosť ma štípu ruky. Nič iné som si nevšimla," povedala som. Prikývla.

,,Dobre. Modriny neviem ovplyvniť, čiže krk ťa bude ešte bolieť dlho. Inak by som ti asi doporučovala, aby si sa išla okúpať v nejakej liečiteľskej aróme, ktorú v kúpeľni určite nájdeš. Rany by sa ti mali prečistit a hojenie urýchliť. Budeš sa cítiť aj lepšie. Škriatkovia ti donesú nejaké jedlo, pričom po nich pošlem aj nejaké lieky na prípadný zlý spánok a bolesť. Možno si bola mimo dva dni, ale nočné mory si mávala neustále. A boli to dosť znepokojivé obrazce, musím uznať," povedala mi Narcissa Malfoyová. Z tej ženy sršalo toľko veľa, že som sa začínala báť, čo všetko sa dozvedela.