𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 55|

ZOE

,,Čakám len na to," zašepkala som a tvárou sa priblížila ku tej jeho.

Max si jazykom oblizol pery a ja som sa na ne nedočkavo pritlačila. Nikdy pred tým som po jeho dotykoch netúžila tak veľmi, ako dnes. Nikdy pred tým som si nepriala viac, aby bol pri mne. Žiadna blízkosť by nebola dostatočná.

Max sa prudko zvrtol a presunul sa nad moje telo. Lakťami sa opieral po oboch stranách mojej hlavy a prstami mi prechádzal po tvári.

,,Milujem ťa, ryšavá. Milujem ťa tak veľmi, že to možno nikdy nebudem vedieť vyjadriť dostatočne. No na tom nezáleží, pretože ty to vieš. Rovnako tak, ako to viem aj ja. Po smrti rodičov som sa necítil milovaný. Necítil som, že by som niekam patril, no všetko sa zmenilo, keď si mi do života vstúpila ty. Nikdy! Prisahám, že už nikdy nedovolím, aby si z môjho života odišla. Si odsúdená na život s tým najväčším blbcom pod slnkom. A dúfam, že si na ten život pripravená, kráľovná."

,,Si to najlepšie, čo ma mohlo stretnúť. Možno nie si dokonalý, ale pre mňa si všetkým, čo si pod dokonalosťou dokážem predstaviť," zašepkala som a zaregistrovala Maxov jemný úsmev ešte pred tým, ako som znovu na perách pocítila mäkké pery.

,,Zlato, je ti dúfam jasné, že to všetko hovorím hlavne kvôli tej motorke, ktorá stále stojí v tvojej garáži. Samozrejme, ak si ju ešte od zlosti nerozkopala. Tým by si mi zlomila srdce," odtiahol sa a otrčil spodnú peru.

Prekvapene som nadvihla obočie, načo sa Max nahlas rozosmial.

,,Robím si srandu, jasné? Žiadna motorka teraz neprichádza do úvahy. Teda aspoň na čas. Musím byť zodpovedný. Budem otec."

,,Čo keby si konečne prestal tárať a konečne ma pretiahol?" zakňučala som mu blízko ucha. Maxov smiech sa rozliehal miestnosťou a znel, ako tá najkrajšia anjelská melódia.

,,Myslím, že toto ti dokážem splniť."

Jemne ma pobozkal na čelo, potom na líce a napokon na pery. Pomaly sa presúval na krk, kde mi zanechával vlhké odtlačky. Bolo to len niekoľko bozkov, no ja som už teraz cítila vzrušenie, ktoré sa mi v tele zbieralo a hromadilo sa v mojom lone.

Maxove ruky zablúdili ku lemu môjho trička. Pomohla som mu ho zo seba striasť a sústredila sa na jeho pery, ktoré teraz putovali mojimi prsiami. Jedno z nich vzal do ruky a jemne zatlačil medzi tým, ako sa presúval stále nižšie. Myslela som, že každú chvíľu explodujem. V pľúcach sa mi zbierala známa ťažoba a môj dych sa stával čoraz ťažším a hlasnejším.

Moje nohavice už dávno ležali na zemi a ja som nečakala ani so zvyškom oblečenia. Chcela som, aby sa ma Max mohol dotýkať bez obmedzenia. Aby mi v jeho dotykoch nebránil jediný kus prebytočnej látky. Zodvihla som sa do polo sedu, aby som z neho stiahla tričko. Nezniesla som cítiť teplo jeho tela a nemôcť sa ho dotknúť.

Max naďalej pokračoval v bozkávaní môjho podbruška a ja som rukami zbesilo behala po pokožke na jeho pevných pleciach. Dlane ma pálili, akoby som sa dotýkala vriaceho železa. Možno to však bolo práve moje telo, ktoré horelo túžbou po tom jeho. Po ňom.

Potom, ako ma pobozkal na najcitlivejšom mieste, hlavu som zaklonila dozadu a z hrdla sa mi vydral hlasný ston. Chcela som kričať. Chcela som revať, vypustiť zo seba všetku tú bolesť, ktorú moje telo ani myseľ nestihla spracovať. Chcela som, aby dala priestor šťastiu, ktoré ju malo nahradiť. Nepochybovala som o tom, že už budem len šťastná.

,,Max," vykríkla som, aby som aspoň trochu zastavila neprekonateľnú a približujúcu sa vlnu vyvrcholenia, no zbytočne.

Max neprestával ani potom, keď sa moje prsty preplietli s jeho vlasmi a zaťahali.