𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 33|

Zoe

,,Budeme to stále robiť v aute?"

Po tejto vete, ktorú som vyslovila s úplnou vážnosťou Max vybuchol do hlasného smiechu.

,,Čomu sa smeješ?" nadvihla som hlavu z jeho hrude a urazene nadvihla obočie.

,,Zlato, ak budeš chcieť, budem to s tebou robiť úplne všade," žmurkol na mňa, načo som tvár položila späť na jeho telo naivne si mysliac, že si nevšimol, ako som sa hanbila.

,,Myslíš, že je to všetko správne? Že sme sa neunáhlili?" opýtala som sa a tvár sa viac neodvážila zodvihnúť jeho smerom.

Akoby nestačilo, že moja tvár bola sfarbená do červena takmer stále. V tomto momente už priam horela.

,,Ja neviem, ryšavá. Ešte pred pár dňami by som sa smial, ako blázon, keby mi niekto povedal, že sa niečo takéto môže stať. Ja si ale myslím, že si dôverujeme dosť na to, aby sa nič nemohlo pokaziť. Nepovedz mi, že si sa do mňa zamilovala, ryšavá," rozosmial sa Max a ja som nevedome preglgla.

,,Čože? Nie! Preboha to nie," vyletelo zo mňa.

Prudko som pokývala hlavou a posadila sa, čím som odhalila nahý hrudník. Max sa nesnažil byť ani trochu nenápadný. Privrel oči, aby na moje nahé ja mohol ešte lepšie zaostriť.

,,Prestaň na mňa zízať, Clifford!" prekrížila som si ruky na hrudi, akoby moje telo len pred niekoľkými minútami nevidel.

,,Prečo by som nemohol? Si moja, alebo nie?" prešiel mi palcom po líci, no ruku som mu prudko stiahla späť.

Napriek tomu by som nedala ruku do ohňa za to, že Max bol momentálne jediný, komu som dôverovala natoľko, aby som mu zverila svoje telo. Priznať to však by znamenalo ďalšiu spŕšku Maxových rečí, ktorými si ma tak rád doberal.

,,To teda nie som, zlato," žmurkla som provokatívne a Max sa takmer okamžite natiahol po mojich bokoch na ktoré zatlačil, čím ma donútil, aby som sa svojím telom oprela o to jeho.

,,Max," zavrčala som, no môj pokus o útek bol veľmi chabý. Trochu som sa nadvihla, no hneď potom vydýchla a položila sa na neho celou svojou váhou.

Bolo až príliš ťažké - priam nemožné odolať jeho telu, ktoré sa napínalo po mojím. Intenzívne som cítila každý jeden sval a obzvlášť ten najdôležitejší.

,,Si moja!" zopakoval a ruku mi založil za hlavu, aby si ma mohol pritiahnuť ešte bližšie a pritlačiť na moje ústa svoje mäkké pery, ktoré ma privádzali do šialenstva.

~

,,Tak nám už konečne povieš, kto to je?" opýtala som sa už snáď po stí krát a ruky si založila pod bradou.

S Karou a Maxom sme sedeli v malej kaviarni na rohu ulice, kde bývala Kara. Bola ochotná odprisahať, že tu robia tú najlepšiu kávu v meste a to bolo presne to, čo som potrebovala. A mala pravdu. Nikdy pred tým som nebola prílišný zástanca kávy, no chuť lahodných kávových zŕn ma presvedčila o opaku. Nebola horká, ako tá na ktorú som bola zvyknutá. Práve naopak. V kombinácii s jemným cukrom a penou sa mi hladko rozlievala hrdlom, až som bola nútená oblízať si po poslednom glgu pery.

,,Myslím, že ho aj tak nepoznáš," pokrčila plecami a hlavu natočila prudko nabok. Ani to ju však nemohlo zachrániť pred mojimi zvedavými otázkami. Zvlášť, keď sa do rozhovoru pripojil aj Max.

,,Kara, správaš sa, ako malé decko. No tak, prezraď nám koho si vpustila do svojho kráľovstva."

,,Do toto ťa nič nie je, Clifford," osopila sa na Maxa.