𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 36|

Max

Nohy sa mi triasli ešte dobrú polhodinu potom, ako som vystúpil z toho pekelného stroja. Mal som rád adrenalín, no kolotoče som nenávidel vlastne od kedy si pamätám. Zvládal som maximálne autodrom a labuťky. Maximálne.

,,Prepáč," pobúchala ma po pleci ryšavá, keď sme spoločne kráčali na ohraničený kus lúky, kde mal čochvíľa začať koncert. Nerád som priznával, že som si rozvrh neprečítal, a tak som ani netušil, čo sa bude diať. 

,,To nič nebolo," hodil som rukou a pohľad uprel na opačnú stranu, aby som sa nemusel pozerať na pobavený výraz ryšavej. Za nič na svete som nebol ochotný priznať, že vyhrala. Zároveň ma však tešil fakt, že si to ešte vyžerie. A vyžerie si to presne podľa mojich predstáv. 

Ryšavá sa po mojom geste potichu rozchichotala a moja dobrá nálada by aj naďalej trvala, pokým by som si nevšimol dvoch dilinov, ktorí už na nás čakali pri vstupe. Automaticky som pretočil očami a ruku presunul k ryšavej a prudko si ju za pás pritiahol ku sebe. Bol som rád, že toto gesto bolo pre nás vlastne stále prirodzené, a tak za tým nikto nemusel hľadať nič viac. 

Hlavu si oprela o moje plece a spoločne sme podišli až ku Jaredovi s Louisom. Nedokázal by som slovami popísať ten pocit, keď si ma Jared prezrel od hora dole a zakončil to pohľadom na ryšavú, ktorá sa spokojne opierala o moje plece. 

Pri pohľade do jeho tváre som prižmúril oči a objatie ešte viac zintenzívnil. Presne ako had, ktorý sa obkrúti okolo svojej obete. Alebo skôr potravy. Ryšavá bola vlastne čosi podobné. Bola niečím, čo som nedokázal pomenovať, no zároveň niečím, bez čoho som si už svoj život nedokázal predstaviť. 

,,Kto dnes vlastne hrá?" zodvihla pomaly hlavu od môjho pleca, no moje zovretie ani na chvíľu nepovolilo. A mne sa to páčilo. Páčilo sa mi, že sa so mnou nesnaží bojovať. Že presne vie, že jej miesto je tu - pri mne. 

,,Vy ste sa zbláznili? Práve preto sme dnes tu. Museli sme prísť o hodinu skôr, aby sme vôbec chytili miesto. Pre boha!" zhrozene pokrútila hlavou Kara. 

,,Pre boha!" zopakovala a neveriacky si nás po jednom obzrela. ,,Alan Walker! Dnes tu hrá Alan Walker! Prečo myslíte, že boli lístky tak nekresťansky drahé?" zrevala a rukami rozhodila okolo seba. 

Všetci sa tvárili, akoby vôbec netušili o čom hovorí, no sánka ryšavej už spadla dávno kdesi na zem a tušil som, že tak to už dnes bude aj zbytok večera. 

,,A-Alan..." koktala a v sekunde som mohol cítiť, ako sa jej telo ocitlo v nekontrolovateľnom kŕči. 

,,Áno! Áno, áno, áno," odlepila sa odo mňa a začala spoločne s Karou poskakovať, ako zmyslov zbavená. 

Ich prsty sa spojili no potom, ako ryšavá natiahla ruku za seba pochopil som a chytil sa jej. Jared s Loiusom na seba zmätene pozreli a ja som si tak z chuti mohol užiť ich pripečený výraz.

,,Tak poďte," zavolala na nich Kara a spoločne sme sa snažili prepchať čo najbližšie ku pódiu, čo už však bolo takmer nemožné. Napriek tomu sme sa nachádzali len niekoľko metrov od neho a mali tak dokonalý výhľad. 

,,Ja sa tak teším," otočila sa ku mne rozžiarená ryšavá a ja som mal sto chutí pobozkať ju priamo na mieste.

Nebolo tom tým, že by som chcel dávať najavo, že medzi nami niečo je. Práve naopak. No miloval som, keď sa správala, ako malé dievčatko. Keď sa dokázala uvoľniť a zabudnúť na všetky tie povinnosti, školu a podobné pre ňu dôležité veci, ktorými mi dennodenne otravovala život. 

Všimla si môj pohľad a napriek tomu, že som nereagoval, pozrela mi hlboko do očí a napokon sa jemne usmiala, akoby presne vedela načo myslím. Vedel som, že to nemohla tušiť, no jej pohľad ma upokojil. Pritiahol som ju pomaly ku sebe a ruku jej položil okolo pliec presne tak, ako sme to robili vždy. A presne tak, ako to vždy robiť budeme. Pokým sama nepovie nie. 

~

,,Už by to vážne mohlo začať," zavrčala ryšavá a so svojou výškou sa snažila dovidieť na pódium, kde sa stále nič nedialo. 

Slnko už dávno zapadlo a koncert už mal začať najmenej pred hodinou. Dobrým znamením však boli laserové svetlá, ktoré rozžiarili oblohu a pohľady všetkých sa sústredili práve na zmes farieb. 

Z obrovských reproduktorov sa ozvali prvé tóny Alan Walker - Darkside a všetci okolo mňa začali hlasno jačať. Ryšavá niekoľko sekúnd stála, ako paralyzovaná no hneď potom, ako precitla začala poskakovať na mieste a opakovať slová piesne. 

We're not in love
We share no stories
Just something in your eyes
Don't be afraid

To boli presne slová, ktoré nás oboch donútili pozrieť sa na seba. Ryšavá mala na tvári úsmev, pre ktorý by vraždil každý jeden. A ja som bol ten, kto ten úsmev mal. Ten, kto ten úsmev mohol mať kedykoľvek by len chcel. No napriek tomu som sa tak veľmi bál, aby by mi ten úsmev stačil. Bál som sa, že to všetko nás oboch prestane baviť. Bál som sa dňa, kedy mi ryšavá po prvý krát povie svoje nie. A bol som si istý, že raz ten deň príde. Pretože to, čo jej môžem ponúknuť ja, je príliš málo. 

,,Prečo sa nebavíš?" opýtala sa jemne, akoby aj tento krát vedela nad čím premýšľam. Po prvý krát som si však nebol istý, či to tak naozaj nebolo. 

,,Jasné, že sa bavím. Teším sa, keď ťa dnes večer opijem," žmurkol som na ňu, načo sa znovu pritúlila ku mne, no ja som ju tento krát presunul pred seba, aby som ju rukami mohol objať úplne celú. Navyše som cítil, že sa jej telo začína chvieť zimou. 

Všimol som si pohľad Kary, ktorý bol však tento krát iný. Hlavou sa opierala a Louisa, ktorý si na mobil nahrával koncert. Po malej chvíli sa usmiala a ja som jej úsmev automaticky opätoval. Myslím, že som v tom momente dokonale pochopil, prečo je moje kamarátstvo s Karou silné, no ani zďaleka nie tak pevné, ako to s ryšavou. Nešlo o to, že sme spolu trávili menej času. Mohol za to fakt, že Kara už od začiatku vedela to, čo sme my s ryšavou nevedeli. A presne z toho dôvodu ma na začiatku nenávidela. Bála sa, že ryšavú zraním. 

Útle telo predo mnou sa kolísalo zo stany na stranu do rytmu hudby a ja som svoje ruky obalil ešte pevnejšie okolo jej ramien. Následne som jej do vlasov vtisol bozk a ryšavá svoju hlavu pomaly oprela o moju hruď. 

,,Som rada, že si napokon išiel s nami," pripomenula mi moment, kedy ma spoločne s Karou musela presviedčať, aby ma sem dostali. Napriek tomu, že som občas spieval pred publikom, nemal som príliš rád miesta, kde sa stretávalo príliš veľa ľudí. 

,,Nikdy by som ťa sem nepustil samú," naklonil som sa bližšie ku jej uchu, aby ma aj napriek hlasnej hudbe počula. 

,,Ja viem. Viem, že nie."

_________________________________________

Dobré ráno všetkým 😘
Ja ho už mám pracovné, ale rýchlo som si našla čas na publikovanie kapitoly, aby ste aj dnes mali čo čítať. Ako vždy sa budem tešiť na vaše krásne komentáre, ktoré mi vždy rozžiaria deň.
Ľúbim vás
❤❤❤