𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 26|

Zoe

Po tretí krát som sa prezliekla a nad svojím odrazom v zrkadle nesúhlasne pokývala hlavou. Netrpezlivá Kara zodvihla pohľad od svojho mobilu a nahlas vydýchla.

,,Ak pôjdeš na párty v týchto šatách, všetci z teba pôjdu do kolien. Neopováž sa znovu prezliecť," zavrčala, načo som neisto pokrčila nosom.

V zrkadle som si znovu prezrela svoj obraz a popravila si priliehavé, olivovozelené šaty končiace len niekoľko centimetrov pod zadkom. Prstami som si prešla po tenkých ramienkach, ktoré spočívali na bielej pokožke. Ryšavé vlasy mi voľne padali na chrbát.

,,Podľa mňa je to príliš," otočila som sa na Karu, ktorá si ruku automaticky prilepila na čelo.

,,Neexistuje, aby na tej párty bol niekto sexi viac, ako ty. Tu máš," postavila sa z postele, aby mi podala koženú bundu do pásu.

Neveriacky som si ju prezrela. Bola to jej najobľúbenejšia bunda a dnes dokonale ladila s jej gotickým vzhľadom.

,,To nemôžem," pokývala som hlavou, no potom, ako na mňa Kara hodila vražedný pohľad, neváhala som a bundu na seba navliekla.

Prekvapene som pristúpila bližšie k zrkadlu a rukami si popravila okraje bundy. Kara mala pravdu. V kontraste s elegantnými šatami vyzerala úžasne. Navyše zakryla všetko, čo som potrebovala. Aspoň do momentu, kým sa znovu nebudem musieť vyzliecť.

Nadšene som prikývla a prekvapenej Kare sa hodila do náručia.

,,Kedy vlastne príde Clifford?" opýtala sa, keď som sa pomaly odtiahla a na nohy si obula lodičky čiernej farby.

,,Snáď ti nechýba," rozosmiala som sa, načo Kara nahlas odfúkla a znechutene pokrčila nosom. ,,Písal mi, že mu do toho niečo prišlo, a tak sa stretneme až na mieste."

~

Dom, pred ktorým taxík zastavil bol dokonca väčší, ako ten náš. Neprekvapilo ma to však. Nachádzali sme sa v skutočne lukratívnej štvrti. Svedčili o tom tiež autá, ktoré už zapĺňali celú dláždenú cestu a slúžila práve na parkovanie domácich. Autá luxusných značiek som si všimla už prejazdom cez ulicu, ktorá smerovala práve ku obrovskému domu bielej farby.

,,Sakra, kto tu môže bývať? To nie je dom, ale palác," nakúkala z okna Kara.

Pamätala som si, ako prvý krát reagovala, keď som ju vzala ku sebe domov. Bola očarená snáď každým kusom nábytku. Práve z toho dôvodu ma neprekvapilo, ako veľmi ju zaujal dom neznámeho hostiteľa.

Nahla som sa za taxikárom, aby som mu podala bankovku a rukou automaticky naznačila, nech si drobné nechá. Následne som spoločne s Karou vystúpila a poobzerala sa okolo seba. Z domu sa ozývala hlasná hudba a pri autách luxusných značiek postávalo niekoľko deciek približne v našom veku. Cítila som, ako sa ku mne Kara nevedome pritisla.

,,Jedna vec je istá. Možno do tejto spoločnosti nezapadnem, no určite minimálne zaujmem," odvetila a ja som sa z chuti rozosmiala.

Vedela som, že narážala na svoje oblečenie, ktoré nebolo tak celkom bežné. No práve preto dokázala byť vždy stredobodom pozornosti.

,,Myslím, že títo ľudia sú až príliš zahľadení do seba, aby venovali pozornosť práve nám," položila som jej ruku okolo pliec a viedla ju ku gigantickým vchodovým dverám, ktoré boli dokorán otvorené.

,,Vieš čo, Zoe? Som rada, že aj napriek tomu, že si tak nemravne bohatá, nie si snob, ako väčšina deciek, ktoré dnes v tomto dome určite stretneme. Nezabúdam samozrejme na fakt, že máš jaguár, ktorý ti kúpil ocko. Ale to je detail," pokrčila plecami, no neuniklo mi, ako jej trhalo kútikmi úst.