𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 56|

ZOE

,,Môžeš mi prosím vysvetliť, kde si celú noc bola? Myslela som, že sa zbláznim od strachu," vyskočila na mňa mama hneď potom, ako sme spoločne s Maxom prešli prahom dverí.

,,Nechcem, aby ste sa na ňu hnevala, pani Langlayová. Mimochodom, dnes vyzeráte skutočne nádherne. Spala u mňa. Keďže, ako už iste viete, tvoríme pár a konečne sme prekonali trochu rušnejšie obdobie. Uzmierovanie má jednoducho svoje čaro," konečne Max dokončil svoj monológ, no mne sa po jeho slovách ani trochu neuľavilo. Práve naopak. Bola som červená až za ušami a jeho ruku stískala tak silno, až som sa bála, že mu ju môžem rozdrviť.

,,Čo prosím?" obrátila mama pozornosť na Maxa, ktorý sa však usmieval od ucha k uchu.

,,Vašu dcéru milujem a nikdy nedovolím, aby sa jej niečo stalo. Takže tým chcem povedať, že o ňu nemusíte mať strach a keď sa nabudúce niečo podobné zopakuje, dáme si záležať na tom, aby sa vám Zoe včas ozvala," odvetil s úsmevom a mamin nahnevaný výraz sa tento krát zmenil na zmätený. A to poriadne.

,,Tak...tak dobre. Tento krát o tom nebudem hovoriť otcovi, ale do budúcna by som bola rada, ak by si sa aspoň trochu riadila pravidlami. Mám totiž pocit, že si trochu...zdivela."

Pri poslednom slove pohliadla na Maxa, ktorý sa na rozdiel odo mňa hrdo vystrel, akoby ho práve obdarila komplimentom.

,,Pane bože, už som sa začínala báť, že tu na ňu rovno vybalíš, že čakáme dieťa," obrátila som sa na neho, keď sa mama stratila v kuchyni a my sme osameli vo vstupnej hale.

,,Chcel som jej to povedať, ale...žartujem," zasmial sa, keď si všimol môj zhrozený výraz. ,,Ale situáciu som zachránil, no nie? Je to môj psychologický ťah. Najprv ženu poriadne vyvediem z miery a potom, keď je totálne zmätená, použijem na ňu svoje čaro," pokračoval šepky a prstom ma jemne pohladil po tvári. Pod jeho dotykom som už automaticky privrela oči a očakávala moment, kedy ma pobozká.

Po chvíľke nečinnosti som však oči znovu otvorila a s otázkou v očiach nadvihla obočie.

,,Tak vidíš, funguje to," rozosmial sa.

~

,,Chcem, aby si išiel s nami," prehodila som, keď sme si vedľa seba ľahli do postele v mojej izbe.

,,Môžeš byť konkrétnejšia?" nadvihol obočie Max. Rukou mi prechádzal po nahej pokožke na ramene a až neprirodzene šťastne sa usmieval.

,,S rodičmi zajtra odchádzame do hôr. Budeme oslavovať nový rok, takže som myslela..."

,,Samozrejme, že pôjdem. Ak to teda nebude vašim prekážať. A ak náhodou bude, nikam ťa nepustím," pokýval hlavou do strany.

,,Určite nebude," zvolala som nadšene a za vlasy si ho pritiahla bližšie, aby som ho mohla bez námahy pobozkať.

,,Ja viem, že nebude. Kto by mi mohol odolať?" rozosmial sa, načo som pretočila očami.

,,Teší ma, že si sa nezmenil. Aj keď to práve znamená, že si rovnako protivný," hovorila som vážne a rovnako tak sa zmenil aj Maxov výraz.

,,Tak protivný hovoríš?" odvetil identickým tónom hlasu, ako ja pred chvíľou.

,,Presne tak," prikývla som.

Max ma niekoľko sekúnd pozoroval bez slova. Napokon však jeho ruky prudko vystrelili ku mojim bokom a začali ma nemilosrdne štekliť.

,,Tak protivný hovoríš," zopakoval a šteklenie neprestávalo ani potom, ako som začala kričať na plné hrdlo.