𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 38|

Dnes trošíčku romantiky, snáď sa vám bude song páčiť. Ja som ho počúvala po celý čas, pri písaní tejto kapitoly. Vlastne to tak mám vždy. Vyberiem si jeden, ktorý mi pomôže predstaviť si situáciu
❤❤❤

_________________________________________

Max 

Jednou rukou som odsunul vchod do stanu a ryšavá tak mohla nemotorne vstúpiť dnu. Mne sa tak naskytol pohľad na jej dokonalé pozadie a pery som stisol do prísnej linky. 

Neváhal som ani minútu. Okamžite, ako sa v stane uložila na chrbát, celou váhou som sa položil na jej teplé telo. Neunúval som sa ani s tým, aby som za nami zazipsoval vchod. Šanca, že nás niekto uvidí bola dosť veľká, no v tej chvíli ma zaujímalo len jediné. A to ryšavé dievča, ktoré sa chichotalo pod mojím telom. 

,,Čo ti je smiešne?" pobavene som nadvihol obočie. 

Ryšavá si zahryzla do pery a prudko zakývala hlavou zo strany na stranu. Pripadala mi tak roztomilá. Vždy som ryšavú vnímal, ako niekoho, koho mám síce rád, no napriek tomu mi za deň aspoň desať krát rozprúdila krv v žilách. Inak tomu nebolo ani dnes, no dôvody sa trochu zmenili. My sme sa zmenili. 

Pomaly som sa položil na lakte, takže som mal jej hlavu priamo medzi rukami. Prstami som jemne obišiel kraj jej tváre. Občas sa mi medzi prsty priplietol prameň ryšavých vlasov a musel som sa usmiať. 

,,Máš nádherné vlasy," zamrmlal som a ryšavá sa podo mnou trochu pomrvila. 

,,Strapaté," rozosmiala sa detinsky.

,,Nádherné," opravil som ju vážnym tónom. ,,Ty si nádherná," dodal som a nahol sa, aby som ju mohol pobozkať na stále rozhorúčené líce. Pomaly som perami prechádzal ku kútiku úst, až som ich priložil na jej plné pery.

Na krku som pocítil teplé ruky, ktorými sa ma ku sebe snažila pritlačiť ešte viac. Bozky som ešte viac zintenzívnil a keby to bolo možné, pritlačil by som sa na jej telo ešte viac. 

,,Max?"

,,Hm?"

Hlavu som zodvihol vyššie a jazykom si prešiel po perách, na ktorých som stále cítil jej sladkú chuť. 

,,Je mi s tebou tak dobre," nesmelo sa usmiala a hlavu natiahla mojím smerom, no automaticky som uhol.

Nebola jediná, kto sa tak cíti a chcel som jej to povedať. Chcel som, aby vedela, že mi je s  ňou rovnako dobre. Že mi vlastne nikdy s nikým nebolo tak dobre, ako s ňou. Že len vďaka nej nemusím myslieť na všetku tú bolesť, ktorú som pred tým, ako som spoznal ju musel dennodenne zažívať. 

Napriek tomu som však nepovedal nič z toho. Pery sa mi sformovali do jemného úsmevu a rukou som znovu obišiel jej tvár posiatu pehami. Nikdy pred tým sa na ryšavú nepozeral týmto pohľadom a bol som si toho vedomý. 

,,Nikdy som nepoznal nikoho, ako si ty. Si nádherná no zároveň neskutočne múdra. Tvoje vlasy...keby si len mohla vidieť, ako sa ich farba mení na slnku. Niekedy sa sfarbia do medena, inokedy naopak do červena a ja mám chuť tie plamene uhasiť. Si výnimočná, ryšavá," povedal som s hlavou naklonenou nad jej a ani na sekundu nespustil zrak z jej hnedých očí, ktoré sa mi v prítmí zdali tak veľmi vzdialené. Akoby som sa pozeral do hviezdami osvetleného oceána, ktorého koniec bol nedohľadne.