𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 25|

Zoe

,,Max, ukážeš mi konečne ten zoznam?" opýtala som sa, keď sme už po tretí krát prešli okolo rovnakého regálu.

Bolo zreteľne vidieť, že ani len netuší, kde by mal tovar hľadať. Papierik mi bez váhania podal a bolo očividné, že si vydýchol.

,,Takže, máš tu pečivo, to nájdeme na konci," ukázala som prstom na koniec uličky. ,,Ďalej tu máme nejakú salámu, zeleninu. To máme za chvíľu. Tak poď," mávla som rukou a Max ma nasledoval, ako päť ročné dieťa, ktoré musí znudene vydržať nákup s mamou.

Bez váhania som všetko hádzala do košíka, ktorý za mnou poslušne nosil Max a za niekoľko minút sme boli s nákupom takmer hotoví.

,,Moment, ešte som zabudla na jablká," poškrabala som sa na zátylku a rýchlym krokom sa pobrala späť na oddelenie zeleniny a ovocia.

Do ruky som vzala niekoľko jabĺk a naukladala ich vedľa seba do košíka tak, aby sa od seba nerozkotúľali.

,,Prečo ich jednoducho nedáš do sáčku?" opýtal sa zmätene Max.

,,Pretože šetrím životné prostredie. Na to nezabudni. Mikroténové sáčky sú fuj," pokrútila som hlavou.

Už som sa chystala na odchod, keď sa za nami ozval hlas staršej pani, ktorá sa doširoka usmievala na Maxa. Potom, ako jej Max podal z vyššej police niekoľko čerstvých fíg si nás oboch prezrela a s iskričkami v očiach pristúpila až ku mne. Nerozumela som čo je na mne také zaujímavé, no už po chvíli som pochopila, že som nebola jediná, kto ju zaujal.

,,Ďakujem, mladý muž," neprestajne sa usmievala. ,,Viem, že by som sa nemala starať do vecí do ktorých ma nič nie je, ale ja už som raz taká. Neodpustila by som si, ak by som vám nepovedala, že ste najkrajší mladý pár, aký som kedy videla. Možno je to aj preto, že ste mi tak veľmi pripomenuli mňa a môjho muža, keď sme boli vo vašom veku," odvetila zasnívane a ja som neschopná slova vydýchla.

Max, ktorý postával za ňou sa pobavene usmieval, no mne do smiechu ani trochu nebolo. Na jednej strane som mala chuť okamžite protestovať a vysvetliť pani, že to nie je ani zďaleka tak, ako sa na prvý pohľad môže zdať, no na miesto toho som si zahryzla do jazyka a prihlúplo sa usmievala, čo Maxa pobavilo ešte viac.

,,Máš šťastie, že máš takého gentlemana," dodala napokon, čo som viac nevydržala a otvorila ústa, aby som uviedla veci na pravú mieru, no Max ma predbehol a postavil sa priamo vedľa mňa, načo sa tvár starej pani rozžiarila ešte viac.

,,V skutočnosti mám šťastie ja," odvetil a ruku mi položil na pás, načo moje telo okamžite stuhlo.

Netušila som či to bolo kvôli slovám, ktoré vyslovil, alebo pre ruku, ktorá sa ma dotýkala.

Pani nám popriala všetko dobré, aspoň to si myslím, pretože som jej slová viac nevnímala. V momente, ako sa nám dostala z dohľadu som sa prudko odtiahla a vystrčila pred seba prst.

,,Ty! Prečo si to urobil?"

,,Bola to celkom sranda, nemyslíš?" pokrčil plecami.

Toto jeho gesto ma vážne začínalo vytáčať.

,,Myslíš tým, klamať starej pani?" založila som si ruky na hrudi.

,,Ale naše klamstvo bolo tento krát na mieste. Ona sa potešila a my sme predsa nič nestratili," chytil ma okolo pliec a viedol ku pokladni.

Nebránila som sa. Uvedomila som si, že mal skutočne pravdu. Keby sme pani povedali pravdu, možno by bola sklamaná. No kvôli nášmu malému klamstvu sa mohla vrátiť do minulosti a pripomenúť si krásne chvíle, ktoré prežila so svojím mužom.

Pristihla som sa, že sa nad svojimi myšlienkami usmievam a Max súhlasne prikývol. Znovu vedel, že mal pravdu.

Čakanie pri pokladni som si krátila rytmickým búchaním po kraji pásu a už po stí krát sa svoj žalúdok snažila presvedčiť, že nemá chuť na čokoládovú kalorickú bombu, ktorá sa na mňa z kraja usmievala. Marketingový ťah však na mňa po chvíli zabral a ja som sa nenápadne natiahla za tyčinkou a položila ju na pás, hneď vedľa Maxovho nákupu.

,,Budeš tlstá, ryšavá," ozvalo sa mi pri uchu, načo som neveriacky pokrútila hlavou.

Tomu chlapcovi asi neunikne vôbec nič.

,,Možno mi konečne prestaneš pozerať na zadok."

,,To sa nikdy nestane," zašepkal a napriek tomu, že som ho nemohla vidieť, cítila som z tónu jeho hlasu, že sa usmieval. A rovnako tak som vedela, že aj on vie, že sa usmievam tiež.

Práve sme sa dostali na rad, keď sa mi v kabelke rozozvučal mobil.

,,Zvládneš to, však?" ukázala som na mobil, na ktorého obrazovke svietilo neznáme číslo a Max súhlasne prikývol.

Vzdialila som sa trochu ďalej, aby som nezavadzala a krátkym ťahom hovor prijala.

,,Kto je tam?" ozvala som sa, keď sa po niekoľkých sekundách nikto neozýval a ja som sa hovor chystala ukončiť.

,,Zoe?" oslovil ma konečne hlas na druhej strane.

Hlas, ktorý som spoznala okamžite.

,,Ahoj, Jared," pozdravila som prekvapene a pre istotu sa vzdialila ešte o niekoľko krokov dozadu.

Na nešťastie už Max balil náš nákup.

,,Máš sa?" opýtal sa nesmelo, no presne na tento typ rozhovoru som momentálne nemala čas.

,,Mám sa dobre. Ďakujem za opýtanie, no momentálne sa mi nedá príliš hovoriť. Som na nákupe a..."

,,To je v poriadku, rozumiem. Vlastne som sa ťa chcel opýtať, či by si dnes neprišla na párty môjho kamoša. Priznám sa ti, že sa mi na tú party vlastne príliš nechce, no je to dokonalá zámienka na to, aby som ťa mohol znovu vidieť," nervózne si odkašľal a ja som sa prudko otočila, aby Max nemohol vidieť, ako sa usmievam a zároveň červenám.

,,Ideme, ryšavá?" ozvalo sa mi za chrbtom.

Privrela som oči a nervózne si zahryzla do pery. Jared Maxa určite počul. Bolo to však jedno. Bez Maxa a Kary by som na tú párty aj tak nešla. A presne to som sa chystala Jaredovi oznámiť, keď sa však rozhodol pokračovať.

,,Oh, mimochodom, pokojne si priveď priateľov. Pochopím, ak nebudeš chcieť prísť sama. Teda, ak sa rozhodneš prísť."

,,Ja...musím si to ešte premyslieť. Môžeš mi prosím poslať adresu?" konečne som sa obrátila na Maxa a nesmelo sa usmiala.

Hlavou mávol, aby som ho nasledovala k východu a tento krát som bola ja tá, kto ho poslušne nasledoval.

,,Chápem. Budem rád, ak sa tam uvidíme. Tak sa maj, Zoe," rozlúčil sa a ja som s tichým ,,ahoj" zavesila.

,,Budem hádať. Bol to Jared a pozval ťa na rande," ozval sa Max bez toho, aby mi dal čas na premyslenie.

Chcela som mu to vlastne hovoriť? Ak by som sa a tú párty rozhodla ne ísť, nebolo by nutné, aby som mu môj rozhovor vešala na nos. Nikdy pred tým som však Maxovi neklamala a inak tomu nemalo byť ani teraz.

,,Pozval ma na párty," pokrčila som plecami. ,,A teba s Karou tiež," dodala som, pretože to bola tá najdôležitejšia časť.

,,Blbosť," vypľul otrávene.

,,Je to pravda, ale ani mi nenapadlo, že by ste tam chceli ísť. A bez vás tam nejdem ani ja," odvetila som rozhodne, no Maxa moje slová ani trochu nepresvedčili.

Neveriacky si ma prezrel, až sa napokon rozosmial a voľnú ruku si zo zvyku prehodil okolo mojich pliec.

,,Jasné, že tam pôjdeme, ryšavá. Nikdy pred tým som nebol na párty zazobaných deciek. A nikdy pred tým nemal príležitosť vypiť im všetok drahý chľast, takže na mňa nepozeraj, akoby mi narástol druhý penis - ideme tam."

_________________________________________

Krásne ráno, všetkým.
❤❤❤