𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 62|

 MAX

,,Nepôjdem sedieť za nejakého zbohatlíckeho smrada," zopakoval som už snáď po desiaty krát.

Najradšej zo všetkého by som tu rozbil všetko, čo by mi prišlo pod ruku. No v skutočnosti toho bolo až príliš málo. Vlastne len jeden kovový stolík preplnený papiermi a niekoľko ďalších kovových skriniek na zámku.

Ruky som mal stále spútané za chrbtom, akoby som pred niekoľkými hodinami postrieľal celú ulicu. Oproti mňa sedel zavalitý policajt, ktorý už niekoľko minút listoval v papieroch a mrmlal si pri tom melódiu neznámej pesničky. Znervózňoval ma každý ďalší zvuk, ktorý nebol odpoveďou na moje otázky.

,,Môžem konečne vedieť, prečo som tu?" opýtal som sa znovu a rukami prudko trhol. ,,Do riti, nikoho som nezabil! Nerozumiem tomuto divadlu," odfúkol som unavene. Z polohy v akej som musel sedieť ma začínal bolieť chrbát.

,,Peter, odopni mu tie putá," mávol na policajta, ktorý strážil dvere.

Konečne som sa tak mohol na stoličke vystrieť a ruky si zložiť pred sebou. Masíroval som si boľavé zápästia a sledoval pritom tučnú tvár policajta sediaceho oproti.

,,Pán Clifford," pomaly odtrhol zrak od papierov a dôkladne si ma prehliadol.

,,To som ja," odfúkol som si a nervózne sa pomrvil na stoličke.

,,Viete prečo ste tu, pán Clifford?" opýtal sa znudeným tónom a okrúhlu hlavu si podoprel rukami.

Akoby som sa práve na to nepýtal.

,,Viem, že je za tým Louis. Ale netuším, prečo sa ku mne správate, akoby som toho hajzla zabil," pokrútil som hlavou.

,,Pán Barlow podal trestné oznámenie vo veci závažného napadnutia. Máme tu doložené lekárske správy o tom, že ste mu spôsobili vážne zranenia s doživotnými následkami..."

,,Vydieral moju tehotnú priateľku!" zreval som na plné hrdlo.

Odpoveďou mi bol druhý policajt, ktorý ma odzadu chytil pod krk. Všetko čo som videl bol pohľad na policajta oproti, ktorý teraz stál a rukami sa podopieral o drevený povrch stola.

,,V mojej kancelárii sa budeš správať podľa mojich pravidiel. V inom prípade môžeš dopadnúť omnoho horšie, ako pán Barlow," odvetil s úsmevom, načo zovretie pod mojím krkom konečne povolilo a ja som sa tak zosunul späť na stoličku.

,,Koľko vám zaplatil?" zachripel som.

,,Prosím?" pokrútil nechápavo hlavou.

,,Koľko vám zaplatil za to, aby ma dostal do basy? Vydieral moju tehotnú priateľku tým zasraným videom. Vy by ste dovolili, aby vaše dievča niekto..."

,,Počuj, chlapče. Je mi úplne jedno, ako to bolo. A budem ku tebe úprimný. Môžeš byť rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Dostaneš nanajvýš šesť rokov s podmienkou. Možno ťa za dobré správanie pustia skôr, no to ti sľúbiť nemôžem," pokrčil ľahostajne plecami a oprel sa o operadlo koženej sedačky.

,,Šesť rokov za to, že som mu dal na hubu? To nemyslíte vážne," zhrozene som si ruky vrazil do vlasov.

,,Šesť rokov za ťažké ublíženie na zdraví pod vplyvom rôznych omamných látok, ktoré u teba privolaná hliadka našla."

,,To si robíte srandu, kurva! Tak po prvé, nie som žiadny feťák a v ten deň som bol čistý. A po druhé, na žiadnu hliadku si nespomínam. Je ešte niečo čo si ten kokot vymyslel? Musí byť o tom nejaký záznam," rozhodil som rukami. Pomaly mi dochádzala trpezlivosť, čo ale tiež znamenalo, že mi hrozí poriadny výprask od mužov zákona.