𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 14|

MAX

Zastavil som sa tesne pred dverami, aby som skontroloval, či ryšavá stále žije. Počas celej cesty sa triasla ako osika, no ja som nemal žiadny kus oblečenia, ktorý by som jej ponúkol. Teda okrem môjho trička, ktoré rázne odmietla. Nečudoval som sa.

,,Tak poď, si úplne premrznutá," pootvoril som dvere, aby mohla vojsť ako prvá a nasledoval som ju.

Hneď po vstupe som ďakoval bohu za to, že Megan dala dom aspoň v rámci možností do poriadku. Mohlo to však znamenať aj čosi iné, čo by ma ani trochu nepotešilo. A to, že sa domov znovu vrátil jej priateľ a zároveň otec jej detí. Teda aspoň myslím, že bol jediný kto ju nabúchal.

Z obývačky som práve v tom momente začul hlasný chrapot, čo ma usvedčilo v tom, že som mal pravdu. Potichu som nakukol do obývačky, kde som ho uvidel. Sedel na fotelke s hlavou zaklonenou dozadu a v ruke zvieral rovnakú fľašu od piva, ako ja. Pred sebou, na malom konferenčnom stolíku stál plný popolník s ohorkami z cigariet.

To, že spal na gauči znamenalo jediné. Ožral sa a s Megan sa pohádali. Takýto scenár tu bol vlastne vždy, keď sa po niekoľkých dňoch vrátil domov a podarilo sa mu pár hodín sekať dobrotu. Napokon ho Megan vyhodila, no väčšinou pred tým schytala poriadnu facku. Nikdy sa mi s tým nepriznala, no vždy som to vedel. Mal som uši a tiež oči. Po smrti rodičov som bol však až príliš zbabelý, aby som sa mu postavil. Všetko sa zmenilo až pred niekoľkými mesiacmi, keď ju udrel priamo predo mnou a tiež deťmi. Na ten rev si pamätám do dnes. Triasli sa strachom a ja som netúžil po inom, ako rozbiť mu hubu. Čo som aj urobil. A ako to skončilo? Týždeň som nemohol do školy, pretože som mal pod okom monokel veľkosti jeho pästi. Mohol za to tiež fakt, že táto hora mäsa merala meter deväťdesiat. Malo to však aj svoje pozitíva. Od toho dňa sa ma viac nedotkol. A ja som sa viac nebál.

Ryšavú som chytil za ruku ešte skôr, akoby mohla protestovať a prstom jej naznačil, aby bola potichu. Následne som ju schodmi viedol priamo do izby, ktorá dočasne patrila mne.

,,Kto je to?" opýtala sa skôr, ako som za nami stihol zatvoriť dvere.

,,Bobby. Meganin frajer," odpovedal som a posadil sa na posteľ.

Ryšavá bez slova postávala na mieste a znovu sa obzerala po prázdnej izbe. Netušil som, čo ju tu tak mohlo zaujať. Izba vyzerala presne tak, ako v deň, keď som sa sem nasťahoval. Teda, pred tým slúžila Bobbymu, kedy sa po ich obvyklej hádke odpratal do tejto postele. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo ma tak nenávidel. Zaberal som miesto aj jemu.

,,Vyzerá, ako poriadny magor," pokrčila nosom, načo som sa potichu rozosmial.

Páčilo sa mi, že napriek tomu, aké dobro z nej išlo niekoho, ako bol Bobby dokázala odhadnúť na prvý pohľad. Možno by som povedal, že presne, ako ja no nebolo tomu tak. Ryšavú som neodhadol ani náhodou. Moja predstava namyslenej, bohatej pubertiačky sa rozplynula už po niekoľkých hodinách s ňou. Nebola tak otrasná, ako jej priateľky. Vôbec nebola otrasná.

Po chvíli sa posadila na posteľ len niekoľko centimetrov odo mňa a moje telo razom stuhlo. Už dlho som sa pri nikom necítil nesvoj tak, ako pri ryšavej. Nepovedal by som, že by to bolo tým, že sa mi páčila. Bolo viac než isté, že ryšavá svojím vzhľadom musela očariť každého. Skôr za to mohol pocit, že mi možno rozumie. Že ma od začiatku vnímala, ako normálneho chalana, no napriek tomu som sa pri nej nemusel cítiť normálny. Pretože ja som normálny nebol a tiež som ním byť nechcel. A ona to na rozdiel od ostatných tolerovala.

,,Čo budeme robiť?" vytrhol ma z premýšľania jej hlas a ja som sa zahľadel do tváre posiatej pehami.

Ihneď očervenela. Možno by sa červenala ešte viac keby vedela, čo by som s ňou v tomto momente skutočne chcel robiť.