𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 16|

Práve mám veľmi zaujímavú online prednášku z účtovníctva, a tak som vám stihla publikovať kapitolu 😁 Verím, že vaša sobota začala zaujímavejšie, pretože ja mám už po hodine hlavu, ako po invázii termitov. Čím dlhšie študujem, tým mám pocit, že som viac tupá. Máte to tak niekedy tiež? 😁

_________________________________________

Zoe

,,Ďakujem, Max," prehovorila som, keď som sa zastavila pri aute o ktoré sa Max stále opieral.

,,Nemáš začo, ryšavá," pokrčil plecami a pomaly sa odrazil od auta a mne v ruke pristál zväzok kľúčov, na ktorom sa okrem iného hojdal zelený štvorlístok.

,,Počkaj ešte," zvolala som, keď sa už znovu pobral na odchod.

Čo to mal za hlúpy zvyk?

Napriek môjmu volaniu, urobil ešte niekoľko krokov dopredu, no napokon zastavil a na päte sa zvrtol mojím smerom a spýtavo nadvihol obočie.

,,Myslela som, že by som ti mohla ponúknuť čaj, alebo kávu. Ako vďaku...za to auto," pokývla som smerom k jaguáru.

,,Kávu nepijem a čaj už vôbec nie," pokýval protestne hlavou. ,,Ale ešte som neraňajkoval, takže môžeš ukázať, čo v tebe je, ryšavá," žmurkol na mňa a nečakajúc sa pobral ku vchodovým dverám, ktoré som nechala otvorené.

Očividne mu ani trochu nevadilo, že moji rodičia by pokojne mohli byť doma.

,,Poď ďalej," zamrmlala som viac menej pre seba, keďže Clifford už sa nachádzal v dome a predpokladala som, že nemal problém nájsť kuchyňu. Dokonca by ma neprekvapilo, keby som ho našla s hlavou v chladničke.

Presne, ako som predpokladala, Max si kroky namieril rovno do kuchyne. Radšej som sa nepýtala, ako tak rýchlo vedel kadiaľ má ísť. Posadil sa za stôl a ruky položil pred seba.

,,Ja...netuším čo máš vo zvyku raňajkovať," podišla som ku chladničke a nakukla do nej.

,,Ryšavá, myslím, že všetko čo sa nájde v tvojom dome bude lepšie, ako to, čo zvyknem raňajkovať ja. Ale pokojne si to môžem pripraviť aj ja sám, ak to nezvládneš," zapáral ďalej.

Áno, po prvej vete mi prišlo Maxa trochu ľúto. No tou druhou znovu všetko vrátil do starých koľají. Nervózne som si zahryzla do pery a z chladničky vytiahla šunku a plátkový syr. Následne som otvorila šuplík, v ktorom sme skladovali maslo a tiež šalát. Všetky ingrediencie som rozdelila do niekoľkých sendvičov a hotové raňajky položila doprostred stola.

,,Ty nie si hladná?" pritiahol si plný tanier svojím smerom a nečakajúc na mňa sa zahryzol do prvého sendviča.

V momente, ako si všimol môj naštvaný výraz sa s plnými ústami rozosmial a tanier podal smerom, kde som stála.

,,Ty si...ty si tak nevychovaný," pokrútila som hlavou a posadila sa za stôl, oproti Maxa.

Do ruky som vzala jeden sendvič a zahryzla si do neho. Až keď som na jazyku pocítila jemnú chuť syru, uvedomila som si, aká som bola skutočne hladná.

,,Nie, som len hladný. A ty si tá, ktorá ma pozvala ďalej," hovoril s plnými ústami, takže mu bolo rozumieť len s ťažkosťami.

,,Je nechutné hovoriť s plnými ústami," upozornila som ho.