𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 22|

ZOE

Maxov príchod do školy som už videla v mnohých podobách. No s Reynou v tesnom závese to bolo po prvý krát. Myšlienka na to, že sa ho opýtam kde bol zvyšok víkendu a prečo mi nedvíhal mobil sa teraz presunula kdesi do úzadia a sústredila sa na pohľad pre bohov. Dokonca som si musela pretrieť oči, aby som si bola istá, že Reynin blažený, no zároveň vyplašený výraz je skutočný. Presný opak som však videla v tvári Maxa, ktorý bol výnimočne neistý a očividne rozzúrený. Sánku mal zaťatú a nenamáhal sa pozrieť mojím smerom. Na miesto toho si kroky namieril k Rupertovi, okolo ktorého lavici sa obšmietalo niekoľko ďalších výkvetov našej triedy.

Bez jediného slova sotil do Andrewa, Rupertovho spolužiaka, ktorý sa bez podpory svojho tieňa radšej zdekoval a Max sa tak mohol posadiť na jeho miesto.

Nerozumela som čo sa deje, no ani trochu sa mi to nepáčilo. Do zvonenia zostávalo päť minút a ja som si po prvý krát priala, aby už hodina začala.

Vrava v triede stíchla a všetci sa sústredili na Ruperta s Maxom. Až príliš dlho sa však vôbec nič nedialo. Max sedel potichu a sústredene pozoroval profil Ruperta, ktorý akoby sa bál čo i len otočiť. Jedno bolo isté. Vedel prečo sa Max posadil vedľa neho a vedela to aj Reyna, ktorá nervózne prešľapovala na mieste a tvár jej horela červeňou.

,,Budeš na mňa čumieť celý deň?" ozval sa napokon Rupert so smiechom, no jeho hlas skôr znel, akoby práve mutoval.

Priškrtený, neistý a bolo v ňom cítiť strach. Tušila som, že za tým nebude len nejaký ďalší vtip mierený na niekoho z našej triedy. Muselo sa stať niečo horšie.

,,Chcem, aby si to video vymazal," odvetil Max svojím chrapľavým hlasom, z ktorého sa mi okamžite zježili chĺpky na ruke.

O to väčšmi, keď bol nahnevaný presne, ako teraz.

,,Neviem o čom hovoríš," potriasol hlavou Rupert a pohľad zodvihol na zvyšok partie, v ktorých hľadal oporu.

,,Daj mi ten vyjebaný mobil!" zreval Max, načo Rupertovým telom trhlo.

Maxova trpezlivosť mala len dve úrovne. A práve v tomto momente sa už nachádzal v tej druhej a ja som vedela, že ak nezasiahnem, ublíži viac sebe, ako Rupertovi. Dosť dobre som ho na to poznala.

Pomaly som sa postavila od lavice a napriek tomu, že sa ma Kara rukou snažila zachytiť som sa predrala až ku prvej lavici a zastavila sa tesne vedľa Reyny, ktorá pri pohľade na mňa pretočila očami.

,,Už to video nemám, dobre?" pokrčil plecami Rupert, stále sa snažiac tváriť statočne.

,,Toto je posledný krát, kedy ti to zopakujem. Daj mi ten mobil. Ak ani tento krát nepochopíš čo od teba žiadam, budem nútený ti vraziť. A to by som nerád," vyprskol Max a telom sa nahol k tomu Rupertovmu.

,,Skap, ty ohava!" zreval Rupert a prudko vyskočil zo stoličky.

Ruka mi automaticky vystrelila k ústam. Vedela som, že práve prišlo na najhoršie. Max sa so zaťatými päsťami postavil pripravený na útok, no rovnako tak boli pripravení aj ďalší dvaja spolužiaci, ktorí neboli ani zďaleka najmenší.

,,Neviem čo sa tu deje, ale spamätajte sa do riti," strčila som sa medzi nich, čo muselo pôsobiť nanajvýš smiešne.

Ako prvý som si všimla Rupertov prekvapený výraz a úškrny na tvárach mojich spolužiakov. Žiadny z nich ma nebral vážne, no mne záležalo len na tom, aby ma bral vážne jediný z nich.

,,Ryšavá, nestaraj sa do toho, prosím," odvetil pokojným hlasom Max a ja som sa okamžite otočila za jeho chrapľavým hlasom.

,,Prosím, nebi sa s nimi," zašepkala som a pohľad uprela do zeme.