𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 19|

ZOE

,,Ahojte," pozdravila som s úsmevom mojich dvoch najlepších priateľov.

Na večeru dorazili včas, dokonca o čosi skôr. Ako prvú som objala Karu, ktorá mala na sebe typické čierne šaty áčkového strihu. Okolo krku mala čierny choker s niekoľkými kovovými ozdobami a rovné čierne vlasy mala voľne rozpustené. Tiež mi neunikol fakt, že ku mne dorazili na Maxovom červenom bicykli, no snažila som sa zadržať smiech.

,,Už nikdy s tým bláznom nepôjdem sama. Keby som vedela, že ma dovezie na tom šrote, radšej by som prišla peši," zavrčala Kara, keď ma jemne vtiahla do objatia. ,,Má šťastie, že dnes vyzerá dosť dobre," žmurkla na mňa, keď sa po chvíli odtiahla.

Najprv som nerozumela o čom hovorí, a tak som len zmätene nadvihla obočie. Potom, ako však prešla chodbou okolo mňa a na miesto nej sa predo mnou objavil Max, nestíhala som sa čudovať.

,,Bože, ty...vyzeráš výborne," kĺzala som po ňom pohľadom.

Na sebe mal čierne nohavice, v ktorých mal zapasovanú čiernu košeľu a vlasy, ktoré mal väčšinou rozlietané, boli tento krát dokonale uhladené gélom.

,,Musím uznať, že ty tiež, ryšavá," pobozkal ma na líce a následne pokračoval ďalej do jedálne, kde už sedel otec a živo diskutoval s Karou.

S úsmevom od ucha k uchu som ich nasledovala a posadila sa stôl, kde už sedel Max a sklamane pozeral do prázdnych tanierov a ja som sa musela rozosmiať.

,,Ešte chvíľu počkaj," zašepkala som jeho smerom práve vo chvíli, keď sa vedľa nás posadila aj Kara a drgla ma do pleca.

,,Kedy si naposledy videla Jareda?" zaujímala sa.

,,Myslím, že to bolo pred štyrmi rokmi, keď otec oslavoval narodeniny," zamyslela som sa a rukami si podoprela hlavu.

Na príjazdovej ceste son začula auto a môj žalúdok sa v momente scvrkol na veľkosť slivky. Bolo to tu. Jared bol tu. Nevidela som ho približne štyri roky, takže som horela nedočkavosťou po tom, ako bude vyzerať. Bola som si však istá, že mimoriadne dobre.

Mama utekala otvoriť a ja som si sediac medzi mojimi dvomi priateľmi nervózne nohy stískala ku sebe.

,,Si z neho vážne tak mimo?" odvetil pobavene Max, ktorý si očividne všimol, aká nesvoja som.

Na miesto odpovedi som len prudko potriasla hlavou a pohľad sústredila na dvere vedúce do jedálni.

Jeho hlas som spoznala okamžite. Myslím, že sa takmer vôbec nezmenil. Bol o čosi hrubší, no ani zďaleka nie tak hrubý, ako ten Maxov. Mame práve pochválil šaty, načo sa rozchichotala a následne ich pozvala do jedálne, kde sme všetci sedeli, ako päť peňazí, zvedaví na hostí. Samozrejme, až na Maxa, ktorý sa hojdal na stoličke a neustále zíval. Pretočila som nad ním očami a znovu hlavu natočila ku dverám, kde sa práve objavila pani Redstonová v žiarivo žltých šatách, ktoré dokonale ladili s jej dlhými blond vlasmi, ktoré mala na konci zvlnené do jemných kučier. Sladkým hlasom pozdravila a hneď za ňou sa objavil pán Redston v dokonale napasovanom obleku. A napokon sám Jared, ktorý mal rovnako dokonale sadnúci oblek. Svetlé vlasy mal nagelované dozadu a za ruku viedol moju mamu, ktorá sa červenala, ako paradajka. Trapas.

Medzi tým, ako si medzi sebou všetci vymenili pozdravy a muži si potriasli rukami, mama všetkých usadila a pre dnešný deň si zavolala domácu, aby sme urobili čo najväčší dojem. Tá začala na stôl prinášať, ako prvé nápoje a napokon aj predjedlo, pozostávajúce z baklažánu, cukety, červenej cibuli a prosciutto crudo.