𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 21|

Max

Pretočil som sa na bok a niekoľko krát si odkašľal. Nemal som problém spievať na verejnosti, no nikdy pred tým som nespieval len jednej osobe. A tiež niekomu, na kom mi tak veľmi záležalo.

Začal som spievať prvé slová Black Veil Brides - Goodbye Agony a na tvári ryšavej sa okamžite objavil široký úsmev.

V momente, ako som sa dostal na refrén, jej stisk na ruke povolil a ja som sa zapozeral na jej tvár pokrytú pehami. Oči mala zatvorené a jej dych sa spomalil. Zaspávala, no ja som stále pokračoval. Každou ďalšou vetou sa intenzita môjho hlasu spomaľovala a stišovala, až som napokon prestal úplne.

Pohľad som presunul na žltý plafón a prudko vydýchol. Poznáte ten pocit, keď ste unavení tak veľmi, že sa vám napokon nedarí zaspať? Bál som sa, že presne toto bude môj prípad, no bál som sa zbytočne. Prešlo len niekoľko sekúnd, keď ma oči začali nepríjemne páliť, a tak som ich musel prudko privrieť. Naposledy som pohol rukou, aby som ju vymanil zo zovretia ryšavej, no napokon som svoje prsty nechal prepletené s tými jej.

~

,,Max? Max, spíš?"

,,Už nie," unavene som sa pretočil na druhý bok, kde som mal dokonalý výhľad na ryšavú, ktorá sedela na posteli a rukou si podopierala hlavu.

,,Prepáč mi za včera," zamrmlala, čo ma skutočne prekvapilo.

,,Začo konkrétne sa ospravedlňuješ?" pretočil som sa na chrbát a rukami si podložil hlavu.

,,Správala som sa hrozne. Opila som sa, navyše som ťa v klube nechala samého," pokrútila zhrozene hlavou.

,,Ja som mal super spoločnosť. Karu, ktorá tancuje ešte mizernejšie, ako ja sám a oprava - ožrala si sa, ako doga," odvetil som, snažiac sa tváriť čo najviac vážne.

Zaslúžila si, aby som ju trochu podusil. Na miesto toho sa však potichu rozosmiala a ja som sa prekvapene posadil.

,,Tebe je to smiešne? Keby som tam nebol, ten debil by ťa pravdepodobne pretiahol na pánskych hajzloch. To je podľa teba v poriadku?" vybuchol som.

,,Nie, Max. To by určite nebolo v poriadku, no tak trochu sa o seba postarať dokážem," smiala sa ďalej, čo ma rozzúrilo ešte viac.

,,Tak to som mal možnosť vidieť, do riti! Nevedela si stáť na nohách. Vysvetli mi, ako by si sa dostala domov, keby som tam nebol. Proste čokoľvek," rozhadzoval som naštvane rukami.

Cítil som, že moja tvár horela hnevom a prial som si, aby mi ryšavá odpovedala správne.

,,Prečo si myslíš, že by som bola bez teba stratená? Jared by mi nikdy neublížil, tak sa už prosím prestaň správať, ako môj otec."

Nesprávna odpoveď.

,,Pretože si ma donútila, aby si som sa tak správal. Myslel som, že si múdrejšia, ako ja. Omnoho múdrejšia, no teraz o tom vážne začínam pochybovať," pokrútil som hlavou a prudko vyskočil z postele, pripravený na odchod.

,,Počkaj," zamrmlala, keď som sa už nachádzal takmer pri dverách.

Nechcel som zastaviť, no ako vždy som jej nedokázal vzdorovať. Nech som sa snažil akokoľvek a tváril sa, že práve ja som ten, ktorý je nad vecou, bolo to presne naopak. A toto dievča to vedelo.

,,Mal by som už ísť domov," pokrčil som plecami.

Chabá výhovorka.

,,Nikdy sa domov neponáhľaš. Nespal si u nás predsa po prvý krát," zašepkala mojím smerom.