𝐙𝐎𝐄 ✅

Kapitola 63|

ZOE

,,Nemôžem uveriť, že mi odmietaš pomôcť!" zrevala som utekajúc za otcom.

,,To som, ale nikdy nepovedal," odvetil otec pokojným hlasom a nečakajúc na mňa kráčal do svojej pracovne.

,,Otec!"

,,Tak čo odo mňa vlastne čakáš?" prudko sa zastavil, takže som do neho takmer vrazila.

,,Musíš ho odtiaľ dostať. Nikdy som ťa o nič neprosila, no tento krát som ochotná urobiť čokoľvek. Milujem ho, ocko. A nemôžem predsa dieťa vychovávať bez neho. Chcel si, aby sme sa vzali," potiahla som do seba, aby som zadržala plač. Išlo to však veľmi ťažko.

,,Chcel som, aby si si vzala niekoho, kto si ťa skutočne zaslúži. Nie chlapca, pre ktorého si prišli do školy policajti a aby toho nebolo málo, hovorí o tom celé mesto. Chcel som vám dať šancu a veril som, že Max sa o teba postará..."

,,Aj postará, ocko. Len tú šancu prosím nezahadzuj. Ty predsa vieš, že Max sa ma len zastal. Snažil sa ma chrániť," chytila som ho za ruku a pritlačila sa celým telom na to jeho. ,,Ocko, prosím," vydýchla som.

,,Zoe...Aj keby som chcel..."

,,Nehovor tak, prosím. Ja viem, že ty to dokážeš. Nehovor mi, že to nejde."

,,Aj keby som chcel, nemám takú moc, ako Louisova rodina. Sme spoločníci, ale v takomto prípade nemôžem robiť vôbec nič. Vieš si vôbec predstaviť, ako by som asi reagoval ja, ak by ti niekto z nich ublížil? Zachoval by som sa rovnako," nahlas vydýchol a záporne pokrútil hlavou. Hneď na to urobil krok dozadu, aby sa tak vymanil z môjho náručia.

,,Skutočne mi ublížili. Už som ti hovorila, že ma Louis vydieral a Max ma len chránil. Má preto stráviť roky vo väzení? To nie je fér, do riti! Ak to neurobíš ty, urobím to sama! Dostanem ho z väzenia," kopla som do dverí od pracovne pred ktorou sme stáli a prudko sa zvrtla na odchod, keď ma otcova ruka zastavila.

,,Ty tomu vôbec nerozumieš, však?" precedil otec cez zuby. ,,Tiež sa mi nepáči, že moja dcéra bude slobodná matka. Ale ak nechcem prísť aj o firmu bude najlepšie, ak sa teraz budeme držať stranou. Nedokážeš si predstaviť, ako rád by som ti pomohol a ako veľmi ma bolí pohľad na teba keď sa trápiš. Maxa mám skutočne rád aj keď možno teraz nemáš ten pocit. Robím to však pre vás. Pre teba, mamu a to malé, ktoré nosíš pod srdcom. Ak by som sa snažil Louisovému otcovi postaviť zničil by aj teba. V podstate nám urobil láskavosť tým, že sa zameral len na chlapca a našu rodinu nechal na pokoji. Skutočne nemôžem urobiť vôbec nič. Mrzí ma to. A kvôli dieťaťu by si sa s tým mala zmieriť aj ty."

Dvere na pracovni sa po otcových slovách zatvorili a ja som ostala stáť na chodbe, ako obarená. Skutočne sme práve vymenili naše meno, peniaze a názory cudzích ľudí za jedného z nás. Max predsa bol jeden z nás. Vždy som si myslela, že láska je najdôležitejšia. Že ten pocit, keď vás niekto úprimne miluje a vy mu môžete city vracať, ako bumerang nemôže nahradiť nič.

Môže ju nahradiť všetko. Pokrytecká láska ku bohatstvu bude vždy silnejšia. Strach o budúcnosť. Strach postaviť sa za vlastnú pravdu za cenu, že stratíte luxus. Načo by mi však bol život v bavlnke, ak ho nebudem mať s kým zdieľať?

~

,,Ahoj," pozdravila ma mama a tašku s nákupom položila na drevený pult v kuchyni.

Mlčky som prikývla na pozdrav a ďalej sa venovala hre s prstami na rukách.

,,Kúpila som zmrzlinu, nedáš si? Jahodovú. Tvoju obľúbenú," odvetila mama a s kelímkom sa posadila za stôl oproti mňa.