𝐙𝐎𝐄 ✅

EPILÓG

ZOE

Jedna nádherná žena, ktorá už žiaľ nie je medzi nami raz povedala: „Vec, ktorú chcem viac ako čokoľvek iné? Chcem mať deti. Mala som pocit, že pre každé dieťa, ktoré by bolo moje, by som si adoptovala ešte jedno."

Pri pohľade na ryšavé dievčatko s kučerami som sa nad touto myšlienkou pousmiala. Pokojne by som mala aj tisíc ďalších detí, ak by čo i len jedno malo tak obrovské srdce, ako moja dcéra.

Pozorovala som, ako v zelených sandáloch behala po čerstvo pokosenom trávniku. Vzduchom sa niesla vôňa grilovaného mäsa a zvuk jej hlasného, melodického smiechu. Milovala som ten zvuk. Občas mi pripomínal jarný spev vtákov, ktorý patril k prebúdzajúcej sa prírode.

,,Ivy, zlatko," vystrela som pred seba ruky a čupla si, aby som mohla dcérku vziať do náručia. ,,O chvíľu budeme krájať tortu," oznámila som jej a s drobným telom na rukách kráčala ku balónmi vyzdobenému stolu.

,,Oh, tu je moja princezná," zasmiala sa nahlas mama a ruky naťahovala smerom ku malej Ivy.

,,Nemôžem uveriť, že dnes oslavuje tri roky. Akoby to bolo len včera, keď som ju prišla do nemocnice pozrieť po prvý krát," objala ma okolo pliec Megan.

S úsmevom som prikývla a priložila si ruku na tú jej. V mysli som si pripomínala deň, ktorý bol pre mňa tým najkrajším, no zároveň najbolestivejším. A nemyslím tým bolesť v pravom slova zmysle. Bola to bolesť duševná. Tá, ktorá vie udrieť najsilnejšie. O to viac mätúca, keď sa miesila so šťastím z narodenia malej Ivy.

,,Meg, urobila by si nám prosím fotku? Pre Maxa," odvetila som s hraným úsmevom.

Fakt, že Max poznal Ivy len z fotografií bol bolestivý, no napriek tomu až príliš reálny. A presne tak to bolo aj naopak. Ivy presne vedela, ako vyzerá jej ocko. Jeho fotky som jej ukazovala stále dookola. Spoločne sme si čítali listy, ktoré nám posielal a ja som jej nadšene rozprávala o tom, aký jej ocko je.

,,Iste," usmiala sa Megan a postavila sa za stôl, aby Ivy mohla vyfotiť pri tom, ako sfukuje sviečku v tvare trojky.

,,Všetko najlepšie, zlatko," vzala som si ryšavé dievčatko na ruky a pobozkala ju do vlasov, ktoré voňali po detskom šampóne.

,,Želala som si, aby sa ocko skoro vrátil," zašepkala mi do ucha.

Privrela som oči a pritisla si ju ku sebe ešte tuhšie. Vedela som, že si to želala. Želala som si presne to isté.

,,On sa vráti. Sľubujem ti to," odvetila som potichu a pomaly ju položila na zem, aby sa mohla ísť pokojne hrať s deťmi.

Ivy sa ako na povel rozbehla po tráve a zelené šaty s bodkami jej pri tom viali v jemnom vánku, ktorý jej strapatil kučeravé vlásky.

,,Deti stále veria na zázraky a možno preto sa im väčšinou ich sny skutočne splnia," odvetila za mojím chrbtom Megan a ja som sa zmätene otočila.

Pohľad mala zameraný pred seba a usmievala sa od ucha k uchu. Otočila som sa totožným smerom, kadiaľ pozerala Meg a ústa otvorila dokorán.

,,Myslíš, že ho spozná?" opýtala sa tónom, akoby sa práve nedialo nič výnimočné.

,,To nemôže byť...ty si to vedela?" zapišťala som, akoby mi ktosi na hrdle pridržal ruky. A vlastne som si uvedomila, že si ich na krku skutočne sama pridŕžam.

Megan však neodpovedala. Pohľad upierala na Ivy, ktorá sa zastavila na mieste a pozorovala Maxa, ktorý stál len niekoľko metrov od nej. V ruke držal hnedého medveďa obrovských rozmerov a v druhej malý batoh, ktorý obsahoval celý jeho majetok.