Dangerous World

2. Uvoľni sa

Abraham

Ahh to je ale krásny deň. Nemusím vstávať prehnane skoro, dobre som si pospal, nikto ma neruší a... Čo je to za tieň nad mojou hlavou? Pomaly som sa otočil v myšlienke, že je to jeden z mojich psov, ale realita je horšia. Je to Alex. "Dobré ránko." Úsmev od ucha k uchu, to nie je u neho zvykom. Určite niečo chce. "Aký si bol zlatý, keď si bol malý." Posadil som sa a pretrel si oči, aby som mohol na neho zaostriť. "A teraz som čo?" Skrčil nohy pod seba a kukal na mňa. "Teraz si taká malá potvora." Ani to nestihol zaregistrovať a hneď som ho začal štekliť na brušku, zvalil sa do perín a takto sme sa chvíľu bláznili, kým som si nebol istý, že malý má nábeh na sixpack a unavil som ho dostatočne na to, aby mi dal na chvíľu pokoj. "Eissa ešte spí?" Ja som cez noc úplne zabudol, že tu sú u mňa dve deti. Aké to len boli krásne sny. "Neviem." Pokrčil ramenami, zoskočil z postele a odcupital preč. To bolo čo..? Šiel som za Eissou teda ja, ešte spala, tak som ju nechal a miesto toho šiel naháňať Alexa, ktorý si zmyslel, že sa bude pretekať s Cleom. Prečo práve Cleo, nemohol si vybrať Macarena? Ten je aspoň taký lenivý, že zabrzdí a nechá ho preletieť cez seba, ale Cleo je satan, ten sa s ním bude preťahovať aj o posledné zrnko prachu. "Alex..." Oprel som sa o stenu a asi som dúfal, že ma zaregistruje, no miesto toho mi preletel pred očami a o pár sekúnd na to som počul taký nie bolestivý rachot. Buď sa zhukal zo schodov Alex alebo Cleo. V oboch prípadoch by mi vyhovovalo, keby svoju aktivitu znížili na minimum. Šuchtavým krokom som sa dostal až k schodisku, kde asi v strede ležali Alex s Cleom a vyzerali ako zamotané slúchadlá. Je mi teraz úplne jedno, či má Safia zabije, pretože ten malý je stelesnené zlo a ona pochopí, keď jej poviem, že si to urobil sám. "Na raňajky chceš teda cereálie, vravíš?" Rukou som sa zachytil o zábradlie, lebo inak by som tiež asi tresol za nimi, nadvihol som jedno obočie a čakal, kým Alex vydá nejaký zvuk vyjadrujúci súhlas. "Čo sa tu deje?" Eissa vyliezla z izby a tiež si pretierala oči. Pravdepodobne ju zobudili tieto dve... stvorenia. "Čo si dáš na raňajky?" Spýtal som sa jej miesto odpovede a ona ba mňa kukla, či som kompletný, ale nekomentovala a odpovedala, že jej je to jedno. Fajn, tak budú cereálie.

Prečo som len včera kývol na to, že u mňa prespí aj Alex? Akože nikdy s ním neboli problémy, ani teraz nie sú, ale prosím vás, vysvetlite mu niekto, že môj pes nie je kôň a nemôže sa naňho sadať a voziť sa na ňom. Najhoršie na tom je, že ten blbý pes Cleo si teraz myslí, že on je kôň a samozrejme chce ho voziť. Ale takým štýlom ako keby ste sadli na divokého býka, teda skôr skončíte s otrasom mozgu, ako so skvelým zážitkom. Ja by som ho aj nechal, veď má zábavku, ale len keby je to moje decko. Nechcem vysvetľovať Safii, že sa u mňa skoro prizabil. Po nejakých tých minútach buzerovania ich a snažení sa o to aby Cleo zostal v jednom kúte a Alex v druhom, som to vzdal a šiel za Eissou, ktorá v izbe precvičovala tanečné kroky so slúchadlami v ušiach. Naozaj ju to chytilo a som za to rád, možno sa nám podarí vyhrať niečo aj v tejto súťaži. Naznačila mi len, že nemám vyrušovať a tak som začal hľadať nejakú zábavku pre Alexa. A možno už to mám. "Alejandro, ukľudni sa, ideme von a zaniesť Eissu domov." Zakričal som na neho a túto istú informáciu som odovzdal aj Eisse, ktorá poslúchla a behom pár minút stála pri aute.

Anette

Musím sa priznať, že dnes nemám najväčšiu chuť ísť do práce. Neviem, čím to je, možno tým, že mi začal menzes, každopádne mám náladu pod psa a najradšej by som zostala v posteli pod teplou dekou a pozerala romantické filmy. Ale chcem si udržať ako takú dobrú reputáciu a keď už mám také dlhé voľno, nemala by som dnes vymeškať. Aj tak mám veľa práce, keďže mi včera pribudli dve nové zákazky. A ešte si popri tom kreslím svoj vlastný domček.  Čoby domček, rovno vilu. S myšlienkami na môj budúci veľký barák som sa vyplazila z postele ako živá mŕtvola, so strachom som prešla pred zrkadlo a v momente radšej ušla.  Vyzerám strašne, otrasne, zdochnuto, vyčerpane, no proste nepekne. Umyla som si tvár a naniesla pár krémikov v nádeji, že tie kruhy pod očami zmiznú. Medzi tým som si urobila vlasy, teda zviazala som si predné pramene vzadu pastelovo ružovou stužkou. Áno, dnes mám chuť na ružovú. Ako každý deň, som si urobila jemnú omietku, rýchlo do seba nahádzala raňajky a utekala do práce. Inokedy stíham v pohode, ale dnes som si trochu prispala a tak to aj vyzerá. Nič nestíham. Dúfam, že zvyšok dňa nebude tiež taký hektický.