Dangerous World

41. Aj pohnevaní musia držať spolu

Anette

Po mojej prvej noci doma som si teda toho veľa neužila. Maya ma ako zvyčajne zobudila pred budíkom, čo mi nevadilo, ale predstava, že dnes celý deň prekysnem v práci, mi na nálade nepridala. Hodila som sprchu, veselý úsmev a vyrazila som, teraz zase kysnem v kancli a dúfam, že sa mi sem nedostane môj šéf. Martin mi, mimochodom, odstavil všetky zákazky a presunul kolegom, kvôli Abrahmovej zákazke. Čiže teraz makám. Avšak, jeho predstava mi príde až príliš nepresná. Viem, že super moderná a útulná. Ale ako, dopekla? Ako sa mám trafiť do niečoho, čo sa mu bude páčiť? Mám síce vychodenú architektúru, ale trafiť to, čo má Abraham rád, bude ťažšie. Dobre. Asi naozaj musím nachvíľu vypnúť a premyslieť si to. Položila som si na stôl papier a ceruzku, teda idem pracovať na návrhu. V momente, ako som chytila ceruzku do ruky, moje múzy pominuli. Prázdno. Klepkala som si koncom ceruzky o sklenený stôl do rytmu nejakej pesničky, ktorá mi znela v hlave, no nevedela mi prísť na rozum, aká to bola. Rovno som zašla do môjho playlistu, veď predsa len sa mi lepšie pracuje s hudbou. Prezerala som si pesničky, ktoré tu mám uložené, keď mi oči spočinuli na jednej. Loco enamorado. Možno tá mi prinesie inšpiráciu. Pustila som si ju teda a začala sa prechádzať po miestnosti, dúfajúc, že mi prinesie nejaké múzy a ja môžem začať kresliť. No nič.  Stále prázdno. Začínam byť riadne zúfalá, pretože takto dlho som nad žiadnym projektom hádam ešte nerozmýšľala. Možno by svoj projekt mal naozaj zveriť do rúk inej firmy. Bez toho, aby som si to rozmyslela, som mu zavolala. To je ďalšia chyba, ktorú pripíšem na dnešný zoznam. Okrem toho tam je už to, že som si vybrala zlé topánky do počasia, namaľovala sa miesto toho, aby som zvolila pripravený vzhľad, zobudila sa a takéto bežné banality v živote. Asi tam pripíšem aj to, že som sa narodila. Niekto to tiež považuje za chybu. Napríklad ja. Z mojich myšlienok ma však vytrhlo prerušenie tónu zvonenia. Moje prosby neboli vyslišané a on to nezložil, naopak zdvihol. "Áno?" Naozaj chcem zahodiť šancu udobriť sa s ním a po zvyšok života sa tým trápiť? Toto je moja jediná príležitosť. "Prajem pekný deň, volám len kvôli projektu, pre bližšie informácie o predstave." Mám mu tykať alebo vykať? V nervozite som sa posadila do kresla a zhlboka sa nadýchla. Je to predsa len môj klient, nič viac. "Čo je to za tón?" Znie trošku podráždene, ale tak mám právo mu kvôli tomuto zavolať, nie? Za to sa na mňa nemôže hnevať. "Takto bežne komunikujem s mojimi klientmi. Chcem vedieť aspoň farbu objektu, akú si predstavuješ." Keď už som mu volala, nech aspoň niečo povie. "Počuj, Anette, na takéto blbosti teraz nemám čas, mám problémy s Eissou. Potom ti zavolám." Počkať.  Eissa, to je to malé čierne dievčatko, čo bolo hviezdou Abeho tanečného vystúpenia. To malé dievčatko, čo ma nazvalo princeznou a získalo si moje srdce. "O čo ide?" Spýtala som sa mimovoľne. Nejde o neho, chcem vedieť, čo je s ňou. "Ja neviem, nechce jesť a sťažuje sa na to, že jej je zle. A má mierne zvýšenú teplotu." On je v Cádize a aj Eissa je v Cádize? "Daj mi ju." To nebola prosba. A on to pochopil. Aspoň že v tomto mi nebráni. "Kto to je?" Počula som jej nežný hlások, mierte ubíjaný únavou. "Anette, zlatko." Odpovedal jej a vtedy si Eissa zobrala telefón do rúčky. Počula som také šuchotanie. "Anette?" Je zvláštne, ako mi jej hlas mohol prehovoriť do duše. "Ahoj, zlatko, vraj ťa trápia ťažkosti." Namiesto odpovede Eissa len súhlasne zamrnčala. "Môžeš mi povedať, čo ťa bolí?" Trápi ma, že jej niečo je. Najradšej by som bola tam s ňou. "Bruško." Z bruška neviem identifikovať, čo jej môže byť. "Kde na brušku?" - "V strede a dolu. Vyzerá ako balónik." Tak si to zhrňme - bolesti v oblasti podbruška, nafukovanie, zvýšená teplota a nechuť. Tieto veci trápili aj môjho brata. "Zlatko, môžeš mi dať naspäť Abeho, prosím?" To by ma nenapadlo, že Abe sa niekedy môže správať aj zodpovedne. "Áno, ahoj." Zamrmlala. "Zistila si niečo?" Jeho tón bol zrazu priateľský. Menej podráždený. "Zober ju na pohotovosť, asi je to slepé črevo alebo niečo. A nepchaj do nej nič." Ak neposlúchne moje inštrukcie, tak ho prídem osobne vyfackať. "Zbláznila si sa? Mám na starosti ešte Alexa a Isabel, nikto nie je doma a nemôžem ich tu nechať samých!" No bože. "Žartuješ? Kvôli tomuto necháš Eissu trpieť? No tak, tváriš sa, akoby si nikdy nemal na starosti deti. Ťahaj tam, tých dvoch nejako zvládneš." Normálne som na neho naštvaná. Čo ak sa to Eisse zhorší a nebodaj... Ani to nie ne vylúčené. Dúfajme, že to bude maximálne slepé črevo. "Asi máš pravdu. Dobre, pôjdem tam." Tak sa mi to páči. "Že ťa to nenapadlo skôr." Odpovedala som pre tentokrát podráždene ja. "Tak sa zatiaľ maj." Už som myslela, že to zloží, ale ešte nie.  Asi neprišiel ten moment. "A Anette... sprav to ako keby si to navrhovala pre seba." Po tomto ma nenechal ani odpovedať a zložil.