Dangerous World

49. Deň prvý

Abraham

Oni si proste len tak odišli, Anette bez problémov nastúpila do jeho auta a asi šli k nemu. No mňa asi porazí. Prečo vlastne? No, vráťme sa v čase. Ako pravý gentleman som zaviezol Catalinu do hotela, v ktorom teraz býva. A potom som šiel domov, kde ma privítali moji verní psíci. Ani som nedúfal, že ich tu budem mať, ale Pablo mi očividne chcel urobiť radosť. Alebo rodičom už liezli na nervy. Každopádne mi zlepšili o dosť náladu, čomu som rád, lebo som mal Leóna chuť preraziť. Ešte aj s tým svojim úsmevom sa na mňa pozrel, akoby sme boli najlepší kamaráti. Teda, sme, ale teraz nie. Teraz mám nervy. Z myšlienok ma vytrhol zvonček, no aspoň že tak, lebo by som tu asi niečo rozbil. Konečne rozptýlenie. Zbehol som dolu otvoriť, no či tam nestál León. No zastreľte ma! "Kámo, zabudol si si u mňa zošit, asi by sa ti tie piesne hodili." Povedal mi úplne akoby sa nič nedialo. Vstúpil dnu bez pozvania a hodil mi ten zošit na stôl. To čo si ako myslí, že robí? "Ty si vravíš kamarát?" Vybehol som na neho a on sa na mňa pozrel štýlom wtf? "O čom sa teraz bavíme?" Nadvihol jedno obočie a zbystril pozornosť. Aj sa pomalšie pohybuje, ako vo filme, keď nechcete dráždiť dinosaura. "Si si myslel, že bude v poriadku, keď mi povieš, že nikoho nemá a ty sám budeš s ňou?" Zaťal som päsť, ale nie... nebudem sa s ním biť. Za takúto blbosť nie. "Čo? Prosím ťa, ona sama chcela, aby som tam za ňou prišiel s Anabelle. Inak by som nešiel." Začal sa obhajovať, no akosi sa mi nechcelo veriť mu. "Priznaj sa, čo s ňou máš?" Zavrčal som, no v hlave mi blikala kontrolka, že robím totálnu kravinu. Pretože ja sám s Anette nechcem nič mať a nemám dôvod robiť toto. "Ale čo by som s ňou mal? Choď odo mňa." Ani som si neuvedomil, že sa k nemu ako taký hladný dinosaurus približujem. "Pozri, nemôžem za to, že ma chcela vidieť, ale ty už si svoju šancu premeškal, tak sa nemáš čo do mňa obúvať! Rozhodni sa čo chceš a potom sa môžeme rozprávať." Stiahol som sa. Má pravdu, ja už som svoju šancu mal a vtedy som ju od seba odohnal. Dokonca aj vtedy, keď mi vyznala lásku. Pokašľal som to.

Anette

Keďže Anabelle niečo do toho prišlo, myslela som, že najprv budem u Leóna, ale on ma zobral rovno k An. Aj tak si myslím, že časom sa presuniem na hotel. Každopádne, privítali ma s otvorenou náručou, Anabelle obzvlášť s medvedím objatím, takisto aj Diego neskrýval radosť. A ja som momentálne najšťastnejší človek na Zemi. Som ďaleko od práce, od Martina, od všetkých, ktorých nemám rada, akurát že to ráno mi trošku kazí náladu, z čoho vyplýva, že nie som nadšená z toho, že Abraham už nie je mimo mesta, ale tu, so mnou. Je jasné, že sa celých desať dní budeme stretávať a ja sa poteším, keď to bude len raz do dňa. Ale tento deň mi priniesol do života ďalšiu radosť a tou je malá Thea. Je to to najkrajšie, najzlatšie a najčarovnejšie dieťa pod slnkom. Chápem, prečo mi o nej všetci vraveli, že je to výnimočné stvorenie, ktoré im prinieslo radosť do života. Pre upresnenie, Thea je klasické malé dieťa so snedou pokožkou po otcovi a krásnou tváričkou a obrovskými očami po mame. A je jasné, že upútala aj mňa. Keďže Anabelle je žienka domáca a musí sa starať o svojho muža, (ktorý si nevie navariť sám), dostala som Theu na starosť ja. A tak pomáhame maminke robiť v kuchyni neporiadok. Vrátila som sa tým späť do čias, keď som ja sama mala tri roky, ktoré si však nepamätám, ale je mi jasné, že som nebola anjelik. "Keby som nebola blbá, už si tu mohla mať kamoša." Povedala som jej ako si cupitala okolo mojej stoličky a vyzerala, akoby kula plány. Tomu decku tiež nič dobré z očí nehľadí. "Anette, hádam sa tým ešte netrápiš." Napomenula ma An, čo mi hneď pripomenulo Karolínu a jej slová. "Už nie. Len som to spomenula. Aké máme na dnes plány?" Vzala som malú na ruky a robila jej všelijaké grimasy, veď predsa si ma musí spoznať aj v horšom svetle. "Ja nevieee... Diego je vonku." Pozrela sa niekde za mňa, ani nedopovedala vetu a odpovedala na spýtavý pohľad, ktorý mal v tvári dotyčný za mnou. Mňa sa to netýkalo, takže som sa ani neotočila a vyniesla Theu do vzduchu, nad seba, skoro mi pustila slinu do úst, ale som sa tomu úspešne vyhla a Anabelle sa začala na tom smiať. Pozrela som sa na druhú stranu, zistiť, či sa smeje aj druhý človek v tejto miestnosti, alebo či tu vôbec ešte je. Bol. Abraham. Mohla som to tušiť. Pozeral sa na mňa a keď mu došlo, že ja sa pozerám tiež, s pootvorenými ústami poklepkal po zárubni a odišiel. Divné. "Bežne takto sem chodí a hľadá drahého. Za mnou nikdy nechodí." Pokrčila ramenami a vrátila sa ku krájaniu niečoho zeleného, ale nemám čas registrovať, čo to poriadne je, lebo Thea si vydobíja všetku moju pozornosť. "Je tu často?" - "V poslednej dobe má toho toľko, že som ho už dlho nevidela ani na tréningu, nie to ešte tu." Povzdychla si. Chápem to, pretože mi vravela, že má o neho starosť. Pablo sa o neho príkladne stará a robí mu program taký, aby všetko stíhal, no Abe sám si to komplikuje. Nikto nevie prečo, lebo nikomu nechce nič povedať. Jediný, komu sa zdôveruje, je León. "Skôr by som chcela vedieť o tebe, kade stále chodíš, keď nikdy nie si doma." Thea si zo mňa urobia preliezku. Nevadí. "Ja sama ani neviem. Veď polku dňa som vždy v práci a potom ma buď naserie Martin a to sa vždy niekde túlam, alebo vybehnem s Aničkou, občas s Lukášom." Ani neverím tomu, že chodím s Lukášom von. Veď to ani nechcem. "Ehm..." Znovu za ozvalo klopkanie na stenu, a znovu som vôbec nemusela hádať, kto to je. "An, o siedmej sme sa dohodli s Diegom na tréningu, daj to vedieť aj Leónovi, lebo s tým som trochu na nože teraz." Nepozeraj sa na neho, nepozeraj sa na neho! Hej, jasné, musela som sa zase pozrieť. "Jasné. Anette, pôjdeš aj ty, však?" Noo, to ma trošku zaskočilo, čo na mne asi obaja spozorovali. Tentokrát som sa pre odpoveď otočila skôr k nemu. "Ja... ehm... neviem. Radšej by som zostala s Theou." - "Tá počas tréningov chodieva k dedkovcom. Takže pôjdeš." Namierila na mňa varechu, na čo som ja pokrčila ramenami, ale stále som pozerala na Abrahama. On tiež vytvoril výraz tvári, ktorým mi naznačoval, že 'však čo už.' Asi obaja dobre vieme, že tam bude dusná atmosféra.